Slovenská vedkyňa mieri do vesmíru
Slovenská astrobiologička Michaela Musilová má za sebou rekordných 40 simulovaných misií na Mesiac či Mars a pripravuje sa na svoj prvý reálny let do vesmíru. Za sebou má aj obdobie, keď popri práci v NASA nemala vlastné bývanie.
Šikanu zažívala už na základnej škole
Musilová vyrastala v rodine diplomata, preto sa v detstve často sťahovala a školu menila každé dva až tri roky. Ako osemročná žila v USA, kde navštívila aj stredisko NASA. V pätnástich rokoch nastúpila na francúzske lýceum v Taliansku.
Po návrate na Slovensko mala slabú slovenčinu a jej diktáty boli plné chýb. Posmievali sa jej spolužiaci aj učitelia. Do dvoch rokov mala z diktátov jednotky a vo všetkých predmetoch spolužiakov predbehla. Podľa jej slov im to prekážalo ešte viac.
Tri zamestnania popri štúdiu
Štúdium si financovala sama, pretože rodičia ju nemohli finančne podporiť. Pracovala na brigádach už počas strednej školy. Po získaní štipendia na University College London mala popri štúdiu tri zamestnania a hlásila sa na každé dostupné štipendium.
Neskôr získala štipendium na California Institute of Technology, ktoré však pokrývalo iba štúdium, nie ubytovanie a stravu. Všetky úspory a granty minula a vízové podmienky jej nedovoľovali ďalšiu prácu.
Nocľahy u cudzích ľudí
Ako dvadsaťjedenročná už pracovala pre NASA, no peniaze vyplácali raz za tri mesiace. Počas tohto obdobia prespávala najprv u známych na gauči, neskôr na zemi či na gauči u úplne cudzích ľudí alebo si hľadala núdzové nocľahy.
Ráno vstala a išla pracovať do NASA bez ohľadu na to, kde a v akých podmienkach strávila noc. Zvažovala, či to kvôli vlastnej bezpečnosti nevzdať, no zaťala sa a obdobie prekonala.
Druhá kríza a záchvat úzkosti
Druhá kríza prišla približne o rok neskôr, keď sa z vízových dôvodov musela vrátiť do Británie dokončiť magisterské štúdium. Na záverečné mesiace štúdia jej opäť chýbali peniaze. Vtedy prvýkrát zažila záchvat úzkosti.
Uvedomila si, že takmer nikdy nepožiadala o pomoc. Obrátila sa na profesorov, ktorí ju poslali za dekankou. Tá jej predstavila fond pre mimoriadnych študentov vo finančnej núdzi. Žiadosť podali a v priebehu niekoľkých dní jej prostriedky schválili.
Zmeny v NASA a vlastné organizácie
V NASA pracovala ako internistka, potom sa z vízových dôvodov vrátila do Európy. Ako cudzinec bez amerického pasu čelila obmedzeniam. Keď videla politický vývoj v USA, usúdila, že zostať externistkou je bezpečnejšie.
Založila si neziskovú organizáciu v USA a občianske združenie na Slovensku. Cez ne naďalej realizuje vlastný výskum a spolupracuje s NASA na expedíciách či analýze vzoriek.
Príprava na reálny let
Viedla stanicu na Havaji na aktívnej sopke vo výške 2 500 metrov nad morom a vedie horské expedície v rámci projektu Astro Koruna Zeme. Ako veliteľka misií a riaditeľka stanice niesla zodpovednosť za posádku a musela byť pripravená na okamžitú evakuáciu pri seismickej aktivite.
V misii je vedúcou vedeckého programu. Formuje priebeh vedeckej časti a vyberá projekty tak, aby posádka splnila vedecké ciele a zároveň si stihla let vychutnať. Počíta s biometrickými senzormi na tele, biologickými vzorkami aj technologickými testami v beztiažovom stave.
Financovanie misie
Ponuka prišla od českých organizátorov misie aj priamo od Virgin Galactic, ktorí hľadali vedca na riadenie výskumného programu. Podmienkou bolo zabezpečiť si financovanie samostatne. Oslovila slovenské inštitúcie a firmy, od väčšiny zatiaľ nemá definitívne vyjadrenie.
Suborbitálny let podľa jej slov stojí rádovo státisíce eur, misia na Medzinárodnú vesmírnu stanicu by Slovensko vyšla na minimálne 60 miliónov eur. Slovensko je zatiaľ len pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry.
V posádke je známy český producent René Šír, ktorý bude počas misie nakrúcať dokumentárny film, a dvaja kolegovia z Poľska. Zvyšné dve miesta zatiaľ neboli oficiálne oznámené.