Ilves: Ak Fico neverí v článok 5, Slovensko nemusí byť v NATO
Bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves kritizuje európsku nepripravenosť na ruskú hrozbu, spochybňuje americké mierové návrhy a upozorňuje na dôsledky rozdielnych postojov členských štátov Únie. V rozhovore sa vyjadril aj k postoju slovenského premiéra Roberta Fica k Severoatlantickej aliancii.
Zatiaľ čo ukrajinskí a ruskí vyjednávači rokujú v Abú Zabí pod dohľadom Spojených štátov, Európska únia rieši, koho má vyslať ako svojho zástupcu na rokovania s Vladimirom Putinom. Európania tak riskujú, že o budúcej bezpečnostnej architektúre kontinentu sa bude rozhodovať bez ich priamej účasti.
Výraznou prekážkou je aj rozdielny prístup jednotlivých členských štátov k Moskve. Slovenský premiér Robert Fico udržiava kontakty s Vladimirom Putinom a hovorí o pragmatických vzťahoch s Ruskom. To podľa Ilvesa európsku jednotu výrazne sťažuje. Riešením by podľa neho mohlo byť aj zrušenie práva veta v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie.
Európa podceňuje rozsah hrozby
Ilves upozorňuje, že Európa stále podceňuje rozsah ruskej hrozby. Podľa neho sa za slovným spojením hybridná vojna často skrýva neochota pomenovať skutočnosť. Rusko podľa neho útočí na európske krajiny rôznymi spôsobmi a Európa by mala na tieto kroky reagovať oveľa dôraznejšie. Navrhuje napríklad zákaz vstupu ruských turistov, prísnejšie sankcie či odvetné hackerské útoky.
„Bojíme sa to nazvať pravým menom. Používame eufemizmy ako hybridná vojna, čo je len výhovorka, aby sme to nenazvali vojnou. Rusko nás však napáda na všetkých frontoch a vôbec sa tým netají,“ povedal Ilves. Útoky podľa neho v podstate predstavujú štátny terorizmus a budú pokračovať dovtedy, kým nedôjde k udalosti s hromadným počtom obetí.
V rozhovore Ilves kritizuje aj návrhy amerického vyslanca Jareda Kushnera. Podľa neho svedčia o úplnej historickej a diplomatickej negramotnosti. Základné princípy vždy porušovalo Rusko, ktoré teraz žiada bezpečnostnú dohodu, hoci takéto dohody existujú už desaťročia a Rusko ich všetky porušilo.
Fico a článok 5
Ilves reagoval aj na Ficove vyjadrenia o článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Podľa neho platí jednoduché riešenie. „Čítal som Ficov komentár, v ktorom povedal, že nemáme záujem o článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Nuž, dobre, tak odíďte. My o článok 5 záujem máme. Môžete odísť, pán Fico,“ uviedol.
Ak krajina v NATO vyhlási, že neverí v článok 5, alebo ak jej líder hovorí, že jeho krajina v tento článok neverí, riešenie je podľa Ilvesa jednoduché – nemusí byť súčasťou Aliancie.
Úloha Spojených štátov
Ilves sa vyjadril aj k tomu, ako by sa mala Európa spoliehať na Spojené štáty. Podľa neho bude zahraničná politika USA naďalej úplne v rukách výkonnej moci, teda Bieleho domu, a nie Kongresu. Kongres má na zahraničnú a obrannú politiku len minimálny vplyv a nemá skutočné právomoci určovať jej smerovanie.
Hoci môžeme byť optimistickí, pokiaľ ide o zmenu a vznik proukrajinskej väčšiny v Kongrese USA, neznamená to, že sa zahraničná politika Spojených štátov automaticky stane proukrajinskou, upozornil Ilves.
Konečný cieľ vojny na Ukrajine
Na otázku, aký by mal byť konečný cieľ vojny na Ukrajine, Ilves odpovedal, že nevie o nič viac než ktokoľvek iný. Z jeho pohľadu by však konečným cieľom mal byť návrat k hraniciam, ktoré Rusko oficiálne uznalo v roku 1991, a rešpektovanie Budapeštianskeho memoranda o územnej celistvosti Ukrajiny, ktoré Rusko podpísalo. Zároveň pripomenul, že sa nikdy nemôžete spoľahnúť na nič, čo podpísalo Rusko.
„Nie sme pripravení ani na hybridnú vojnu, nieto ešte na vojnu v plnom rozsahu,“ varuje Ilves.