Úpadok demokratických štandardov
Riadne fungovanie vlády a parlamentu je demokratické minimum. Mala by to byť samozrejmosť, no štvrtá Ficova vláda podľa dostupných informácií nezvláda ani toto základné minimum.
Deň boja za slobodu a demokraciu si dnes pripomenú plné či skôr menej plné námestia a poloprázdne pódiá. Poloprázdne preto, lebo nie všetci opoziční predstavitelia, ktorí sa raz do roka prihlásia k odkazu Novembra, znesú predstavu, že budú pred voličmi stáť vedľa seba.
Ak naozaj prebieha zápas o udržanie demokracie, nie je to boj proti budúcej diktatúre Smeru a Republiky ani proti vystúpeniu Slovenska z Európskej únie a NATO. Slovenská demokracia je ohrozená tým, že zabúdame, čo demokracia je.
Vládnutie vo vyrovnanom počte
Súčasné chradnutie demokracie vyzerá nenápadnejšie ako november 1989. Je to úpadok štandardov. Koalícia zistila, že prišla v parlamente o väčšinu, a tak vymyslela novotvar „vládnutie vo vyrovnanom počte“.
Podľa koaličnej matematiky to nie je menšinová vláda, ale nie väčšinová vláda. Aké pohodlné je takéto vládnutie, sa ukázalo, keď neprešiel vládny návrh, ktorý mal obmedziť využitie kajúcnikov v trestnom konaní.
Obchádzanie ústavných postupov
Suverénny premiér sa medzitým pokúsil vrátiť poverenie na riadenie ministerstva životného prostredia, hoci ústava nič také neumožňuje. Prezident ho vraj „núti“. To, že Peter Pellegrini na Ficov pokus neskočil, premiéra nezastavilo, a tak v sobotu oznámil, že riadením rezortu v celom rozsahu poverí Filipa Kuffu.
Ak by sa to dalo vyriešiť takto jednoducho, ministrov by nemusel menovať prezident. Úpadok kvality vládnutia je taký hlboký, že pri tom nanajvýš mykneme plecom.
Parlament ako orgán suverenity
Robert Fico miluje slovo suverenita, no reprezentantom suverenity ľudu nie je jeho vláda, ale Národná rada, ktorú vraj už nepotrebuje. Náš najvyšší zákonodarný orgán posledné dva roky odkladá hlasovania, prípadne rovno predčasne ruší schôdze zakaždým, keď si nejakí poslanci zmyslia, že majú „blokačnú menšinu“.
Na Ústavnom súde sú neobsadené dve miesta, no parlament sa kandidátov na ne ani nepokúša zvoliť. Voľné stoličky sú aj v Súdnej rade či v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a treba aj nového guvernéra národnej banky či predsedu Národného bezpečnostného úradu.
Skracovanie rozpravy o zákonoch, ignorovanie pravidiel skráteného legislatívneho konania či obchádzanie riadneho pripomienkového konania poslaneckými návrhmi a prílepkami sú už také rozšírené, že sa to nedá považovať za odchýlku, ale za štandard.
Demokracia žije z dodržiavania pravidiel
Nič z toho nevymyslela štvrtá Ficova vláda. Pochybné väčšiny sme zažili aj na konci vlády Petra Pellegriniho. Katastrofou pre demokratické štandardy boli aj vlády Igora Matoviča či Eduarda Hegera, keď sa zotrela hranica medzi vládou a štátom.
Demokracia neznamená len veľké gestá, proklamácie z námestí a romantický boj za ideály. Denne žije z dodržiavania pravidiel a nudných, obyčajných procesov. Ako voliči musíme od politikov vyžadovať toto základné demokratické minimum.
Nedodržiavať tieto pravidlá síce nie je dovolené, no politikom za to nič nehrozí. Robiť to takto je najľahšie, a preto lákavé. Ak chce opozícia zachrániť demokraciu, dôležitejšie než členstvo Slovenska v EÚ napísané v ústave bude vrátiť demokracii štandardy, ktoré stratila.