Silná vôľa a boj proti hendikepu
Lenka Slačková, dnes už 27-ročná žena, sa narodila s nedoslýchavosťou a postupne začala strácať aj zrak. Napriek svojim zdravotným problémom sa nevzdala a vyštudovala módny dizajn. V rozhovore sa podelila o svoje skúsenosti a výzvy, ktorým čelila, vrátane šikany, ktorú zažila na základnej škole.
Šikana a boj s predsudkami
Lenka si spomína na časy, keď jej rodičia začali vnímať, že nereaguje na zvuky. Po diagnostikovaní nedoslýchavosti musela nosiť načúvacie prístroje. Následne, počas pubertálneho veku, sa u nej začal prejavovať Usherov syndróm, ktorý jej zhoršil zrak. Šikanovanie v škole je traumas, ktorého sa ťažko zbavuje a ovplyvnilo ju na dlhé roky.
Postoj ku svojej diagnóze
„Snažím sa robiť veci, ktoré ma bavia a tešia,“ hovorí Lenka, pričom odmieta pesimizmus a sústreďuje sa na pozitívne aspekty života. Napriek ťažkostiam verí, že liečba sa nájde, a relatívne k svojej diagnóze hľadá spôsoby, ako žiť naplno. Stále bojuje s pocitmi bezmocnosti a úzkosti, ale postupne sa naučila radšej žiť v prítomnosti.
Vysokoškolské štúdium a kariéra
Odkedy sa rozhodla prihlásiť na vysokú školu, čelila obavám, či jej zdravotný stav nebude prekážkou pri štúdiu. Napriek strachu sa dostala na školu, ktorú si vybrala. V módnom dizajne našla terapeutický spôsob, ako sa vyjadriť, čím predáva nielen svoju kreativitu, ale aj svoj príbeh.
Rodina a podpora
Rodina zohráva kľúčovú úlohu v Lenkinom živote. Je vďačná za podporu, ktorú jej poskytli, čo jej pomohlo prekonať ťažké chvíle. Naďalej verí v zjednotenie ľudí so spoločnou diagnózou, aby podporili seba a navzájom si pomáhali vo svojich ťažkostiach.
Optimizmus do budúcnosti
„Musím veriť, že medicína napreduje a možno sa nájde liek, ktorý všetko zmení,“ vyjadruje svoj optimizmus Lenka. Je presvedčená, že aj vďaka spoločenstvu ľudí, ktorí prežívajú podobné situácie, môže nájsť podporu a motiváciu vo svojich každodenných bojoch.
Hoci jej cesta nie je jednoduchá, inšpiruje mnohých svojím príbehom a nezlomnou vôľou prežívať život naplno, čo dokazujú aj jej slová – „keby som videla, toto by sa mi nestalo, ale potom sa postavím, oprášim kolená – niekedy doslova – a idem ďalej.“
