Volebná komisia v Bosne anulovala časť výsledkov volieb nástupcu Milorada Dodika
Vo voľbách o nového prezidenta Republiky Srbskej prišlo k zrušeniu výsledkov v 136 volebných miestnostiach, čo vyvolalo vážne pochybnosti o legitímnosti hlasovania. Bosnianska ústredná volebná komisia odhalila závažné nezrovnalosti, ktoré mohli zásadne ovplyvniť výsledky prezidentských volieb. Tieto zistenia sú potvrdené aj agentúrou AFP, podľa ktorej nezrovnalosti mohli spôsobiť prevrat v dôvodoch hlasovania.
Výsledky prezidentských volieb z 23. novembra boli poznačené stigmatizujúcimi obvineniami. Siniša Karan, podporovaný Miloradom Dodikom, získal 50,4 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho hlavný protivník Branko Blanuša, s podporou opozície, skončil s 48,2 percentami. Rozdiel medzi oboma kandidátmi bol menej než 10-tisíc hlasov, čo vzbudilo pochybnosti o spravodlivosti volieb.
Opozícia okamžite obvinila vládnucu koalíciu v Republike Srbskej z manipulácie a podvodu, čím sa zaostrili spory o platnosti volieb. Mišo Krstovič, spravodajca Ústrednej volebnej komisie, zdôraznil, že zrušenie výsledkov v niektorých volebných okrskoch bolo nevyhnutné pre ochranu integrity volebného procesu.
Rozhodnutie úradu nie je konečné; strany majú možnosť odvolať sa na súd. V prípade, že súd potvrdí anulovanie, Ústredná volebná komisia bude nútená vyhlásiť opakované voľby v dotknutých oblastiach.
Milorad Dodik, ktorý bol odvolaný z funkcie prezidenta, reagoval na toto rozhodnutie s ostrou kritikou, pričom obvinil komisiu z undermining dôvery vo volebný systém v Bosne. Na druhej strane, Blanušova Srbská demokratická strana vyjadrila spokojnosť s týmto rozhodnutím, považujúc ho za ochranu občianskej vôle vyjadrenej vo voľbách.
Podobne, bobania konania neostáva v pozadí, pretože chystajú sa vážne nasledky rozhodnutí, ktoré môžu mať ďalekosiahle dopady na politickú situáciu v Bosne a Hercegovine. Dôsledky, ktoré toto má pre demokratické procesy v krajine, sú aktuálne v centre pozornosti.
Tak ako je známe, Bosnu a Hercegovinu tvoria dve hlavné entity, a to Republika srbská a bosniansko-chorvátska federácia, a prepojené sú centrálnou vládou, čo robí otázky legitímnosti výsledkov ešte komplikovanejšími a naliehavejšími.