Krádež v Louvri odhalila vážne systémové zlyhania. Vedenie múzea čelí kritike
Po nedávnej krádeži v parížskom múzeu Louvre sa zjavilo celý rad systémových zlyhaní, ktoré boli podrobené kritike zo strany opozície. Tieto skutočnosti vyšli najavo počas vyšetrovania, ktoré viedol opozičný poslanec Alexandre Portier. Počas tlačovej konferencie Portier zdôraznil, že udalosti po krádeži vyvolávajú otázky o postoji riaditeľky múzea Laurence des Cars, ktorá aj po incidente zostala vo svojej funkcii.
Incident, ku ktorému došlo v októbri 2025, zaznamenal vlámanie, pri ktorom štyria zlodeji prezlečení za stavebných robotníkov ukradli deväť historických klenotov z Apolónovej galérie Louvru. Hodnota týchto skvostov, ktoré patrili francúzskym kráľovským rodinám, sa odhaduje na 88 miliónov eur. Počas úteku zlodeji stratili jednu z cenných korún, čo je ďalším aspektom ich nepozornosti a chaosu počas akcie.
Kritika vedenia múzea
Podľa Portiera krádež nie je len náhodným incidentom, ale odhaľuje hlboké systémové nedostatky v zabezpečení múzea, ktoré ignorovalo existujúce riziká. Kritizoval vedenie múzea, ktoré okrem nehody čelí aj kritike za nedostatočné opatrenia a nevyriešené incidenty, ktoré narúšajú jeho imidž. Portier vyjadril prekvapenie nad tým, že by na iných miestach a v iných organizáciách takáto situácia viedla k odstúpeniu vedenia, zatiaľ čo v Louvri sa to nestalo.
Riaditeľka múzea Laurence des Cars ponúkla demisiu krátko po incidentu, avšak francúzsky prezident Emmanuel Macron túto demisiu odmietol prijať. Laurence des Cars bola do svojej funkcie menovaná prezidentom v roku 2021, a jej setrvávanie vo funkcii po tak závažnom incidente vyvoláva medzi kritikmi ďalšie otázky.
Vlámanie a jeho širšie dôsledky
Podľa Portiera sa Louvre stal „štátom v štáte” a vyzval ministerstvo kultúry, aby prevzalo aktívnejšiu úlohu v riadení múzea. Jeho vyšetrovanie, do ktorého sa zapojil aj poslanec Alexis Corbier, si vynútilo aj interný audit zo strany rezortu kultúry. Rovnako aj senátori začali s vypočutím, pričom výsledky sa plánujú zverejniť začiatkom mája.
Po krádeži francúzske úrady zadržali všetky podozrivé osoby, avšak nedokázali identifikovať hlavnú osobu zodpovednú za plánovanie vlámania ani vypátrať ukradnuté šperky.
Séria incidentov narúšajúca povesť múzea
V posledných mesiacoch múzeum čelilo viacerým udalostiam, ktoré poškodili jeho povesť. Tieto incidenty zahŕňajú okrem krádeže aj štrajk zamestnancov, podvodné aktivity súvisiace s predajom lístkov a rezervácií na prehliadky či novembrový únik vody, ktorý spôsobil škody na historických artefaktoch. Kryptomenia a iné inovácie len dopĺňajú už tak komplikovanú situáciu.
Louvre sa v roku 2024 stal najnavštevovanejším múzeom na svete s 8,7 milióna návštevníkov, pričom 69 percent z nich prišlo zo zahraničia, čím sa opäť potvrdila jeho dôležitá rola v kultúrnom a historickom kontexte. Napriek tomu sa situácia v múzeu ukazuje ako zložitá a vyžaduje si urgentné riešenia na obnovu dôvery návštevníkov a zlepšenie interných procesov.
