Poklony Putinovi a obrat k izolácii
Robert Fico, predseda vlády a líder strany Smer-SD, sa v súčasnosti pre mnohých z nás stal predstaviteľom kontroverzného prístupu k medzinárodnej politike, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine. K jeho predvolebným sľubom patrilo vyhlásenie, že „ani náboj Ukrajine“, ktoré naznačovalo obrat k proruským postojom a vyjadreniu podpory Vladimíra Putina, potápa Slovensko do nebezpečnej izolácie. Tento obrat neprekvapil, na jar 2023 sa na Slovensku objavili pochody za mier, ktoré sa častokrát prejavovali v otvorenej podpore Ruska a jeho agresívnych činov.
Policajná intolerancia proti protipohybom
Protesty za mier, ktoré sa odohrávali vo viacerých mestách, neboli bez incidentov. Na jednej z takýchto akcií sme sa mohli stať svedkami verbálnych útokov na mladých aktivistov, ako je Matúš Géč. Jeho snaha o podporu Ukrajiny a pravičovú ideu dôstojného života skončila v nevhodných útokoch zo strany účastníkov týchto akcií. Práve osobnosti ako Peter Bíro, stredoškolský učiteľ, vystúpili s hrubými vyhrážkami, čo ukazuje na širší prehlbujúci sa rozpor medzi podporovateľmi mieru a tými, ktorí sa akoby utiekajú k extrémizmu.
Fico a hybridná vojna
Fico mal vždy obratnú politickú stratégiu, ale teraz sa zdá, že sa jeho rétorika prispôsobila hybridnej vojne, ktorú Rusko vedie voči Západu. Podpora tzv. mierových protestov sa ukázala ako účinná zbraň na manipuláciu s verejnosťou a prilákanie voličov, ktorí sú nahnevaní a sklamaní z existujúcej politickej situácie. Smer-SD a jeho stratégia sa vyznačujú adaptáciou na nacionalistické a populistické tendencie v spoločnosti, čím sa Fico snaží získať priazeň voličov, ktorým vnucuje fiktívny obraz „mierových aktivistov“.
Putin ako symbol
Fico sa nezdržal ani v kritike EÚ a USA za ich podporu Ukrajine. Analyzuje, že umelo vyvolané napätie by mohlo zničiť strategické partnerstvá s niektorými členskými štátmi EÚ. Na globálnom poli jeho slová o nesuverénne Ukrajine, ktorá má znásobovať nepriateľstvo zo strany USA, naznačujú, že sa jeho rétorika stále posúva bližšie k Kremeľu.
Komplikovaná minulosť a prítomnosť
V histórii Slovenska Fico nie je nováčik. Jeho dlhý pobyt na politickej scéne a predchádzajúce korupčné kauzy, ktoré sa okolo neho a jeho ministrov vynárali, len posilnili jeho pozíciu, pričom voličom sa zdá, že mu tieto previnenia boli odpustené. Jeho narastajúca popularita sa však môže v prehodnotení situácie prehlbovať do rizika, že ho voličia považujú za ztrátu kredibility a spoľahlivosti, hoci sa jeho rétorika snaží byť konfrontačná.
Nostalgia po Husákovi
Fico sa čoraz viac obracia k symbolom normalizácie, ako je Gustáv Husák. Jeho poklony pri Husákovom hrobe ilustrujú názory, ktoré môžu byť pre mnohých problémom, pričom sa stále vracia k nedávnej minulosti, v ktorej vidí zlaté časy. Takéto správanie, ktoré sa hrá na nostalgii, asociuje Fica s týmito historickými postavami, pričom zamlčuje negatívne stránky ich vládnutia.
Obavy o slovenskú zahraničnú politiku
Fico sám tvrdí, že chce zachovať suverenitu Slovenska v zahraničnej politike, avšak jeho дешевá rétorika a spolupráca s republikánskymi spolužitia se zameriavajú na vzdelávanie spoločnosti a napomáhajú internacionalizácii konfliktov. Vytvárajú pocit izolácie, ktorá posúva Slovensko na okraj rokovaní na úrovni EÚ a NATO, pričom partneri sa od neho začínajú odvracať.
Na horizonte
Súčasná situácia naznačuje, že zvolená stratégia Roberta Fica, ktorá sa sústredí na starnúcu populáciu s túžbou po starých dobrých časoch, nebude viesť k zlepšeniu postavenia Slovenska na medzinárodnej scéne. Ak sa podarí zničiť dlhoročné verné väzby s blízkymi priateľmi na západe, Slovensko môže čeliť ťažkým časom a osamote proti rastúcej hrozbe.
