Meloniová mení pravidlá volieb, opozícia tvrdí, že reforma má upevniť jej moc
Taliansky Senát v utorok schválil reformu volebného zákona, ktorá vyvolala ostrý politický spor. Za schválenie návrhu hlasovalo 113 členov hornej komory, proti bolo 71 senátorov. Keďže Senát do textu zasiahol, legislatíva sa teraz musí vrátiť späť do Poslaneckej snemovne na záverečné hlasovanie.
Nový volebný systém by výrazne zmenil spôsob rozdeľovania mandátov v Taliansku. Rozhodujúca by bola hranica 42 percent hlasov, ktorá by víťaznej koalícii priniesla parlamentnú väčšinu. Opozícia obviňuje premiérku Giorgiu Meloniovú zo snahy upraviť pravidlá tak, aby si posilnila pozíciu pred parlamentnými voľbami plánovanými na budúci rok.
Sporná reforma
Reformu presadzuje konzervatívna vládna koalícia zložená zo strán Bratia Talianska (FdI), Liga (LSP) a Vpred Taliansko (FI). Jej cieľom je prechod na plne pomerný volebný systém. Podľa návrhu by akákoľvek koalícia alebo aliancia strán, ktorá získa viac než 42 percent hlasov, automaticky disponovala parlamentnou väčšinou.
V súčasnosti sa väčšina poslancov volí pomerným systémom, približne tretina mandátov však vzniká v jednomandátových obvodoch. Podľa analytikov tento zmiešaný model môže v súčasnom rozložení síl zvýhodňovať stredoľavicové strany. Reforma preto ráta so zrušením jednomandátových obvodov.
Opozícia a stabilita
Vládny tábor argumentuje, že zmena má posilniť politickú stabilitu v krajine, ktorú dlhodobo charakterizuje časté striedanie kabinetov. Giorgia Meloniová je predsedníčkou vlády od roku 2022 a tento mesiac sa stala lídrom najdlhšie trvajúcej talianskej vlády od konca druhej svetovej vojny.
Opozícia však takýto výklad odmieta. Bývalý premiér a predseda strany Živé Taliansko (Italia Viva – IV) Matteo Renzi reagoval, že nejde o snahu zabezpečiť stabilitu, ale o úpravu pravidiel v obave, že vládne strany by mohli v nasledujúcich voľbách prísť o moc.
Vnútorné napätie koalície
Dolná komora parlamentu schválila reformu už v júli, proces však vtedy ukázal aj trhliny vo vnútri samotnej vládnej koalície. Do zákona sa nepodarilo presadiť návrh Meloniovej na znovuzavedenie preferenčného hlasovania, ktoré by voličom umožnilo uprednostniť konkrétnych kandidátov na kandidátnej listine.
Tento kontroverzný bod totiž v tajnom hlasovaní tesne neprešiel, keď sa proti nemu postavili aj viacerí poslanci vládnych strán. Hlasovanie odkrylo napätie v rámci koaličnej aliancie v situácii, keď prieskumy verejnej mienky prisudzujú stredoľavicovému bloku mierny náskok pred pravicou.
Možný zisk pre opozíciu
Podľa časti politických aktérov môže mať novela aj neočakávaný efekt. V prípade, že by sa stredoľavicovým stranám podarilo prekročiť hranicu 42 percent, rovnaký mechanizmus by im zaručil pohodlnú väčšinu v parlamente a posilnil ich postavenie pri zostavovaní vlády.
Volebné šance súčasnej koalície zároveň oslabuje vznik novej krajne pravicovej strany Národná budúcnosť (FN). Premiérka Meloniová zatiaľ odmieta vstúpiť s týmto subjektom do predvolebného spojenectva. Podľa prieskumov by však prípadná širšia aliancia pravicových strán mohla získať výrazný náskok pred stredoľavicovým blokom.
Spor o lídra opozície
Reforma tiež zavádza povinnosť, aby každá volebná koalícia ešte pred hlasovaním zverejnila meno svojho kandidáta na predsedu vlády. Podľa analytikov môže tento prvok osobitne skomplikovať situáciu rozdelenej opozície, ktorá dlhodobo zápasí s otázkou líderskej dominancie.
Analytik Rado Fonda z agentúry SWG upozornil, že pre stredoľavicu môže byť táto podmienka problematická, keďže by ju mohla prinútiť k predčasnému súboju o lídra. Takýto vnútorný konflikt by podľa neho mohol odhaliť rozpory medzi jednotlivými stranami a potenciálne oslabiť celý opozičný blok.
