Vláda chce drahý benzín riešiť zlacňovaním vlakov. Opozícia hovorí o katastrofe
Vláda v stredu ohlásila prijatie viacerých opatrení, ktorých cieľom má byť kompenzácia vysokých cien pohonných hmôt. Cena na čerpacích staniciach presahuje hranicu dvoch eur za liter, čo kabinet Roberta Fica dohnalo k prijatiu súboru opatrení. Ich cieľom má byť zmiernenie finančného zaťaženia domácností a pomoc ľuďom zvládnuť zvýšené náklady na dopravu.
Od 1. októbra 2026 dôjde k týmto zmenám: cestovné vo vlakoch v 2. triede sa zníži o polovicu, prímestská autobusová doprava bude lacnejšia o tretinu a marža predajcov pohonných hmôt bude zastropovaná na maximálne 10 centov za liter.
Predseda vlády po rokovaní kabinetu zdôraznil, že zastropovanie marže má slúžiť ako brzda proti neprimeranému zvyšovaniu cien zo strany predajcov. „Ak cena komodity na trhu rastie, zastropovanie marže nezastaví samotný rast cien palív. Je to však poistka, aby sa predajcovia správali veľmi slušne,“ uviedol premiér.
Okrem zásahu na trhu s palivami vláda stavila aj na dočasnú podporu verejnej dopravy, ktorá má ľuďom ponúknuť alternatívu k drahému jazdeniu autom. Od budúceho mesiaca preto znižuje cenu cestovného vo vlakoch v 2. triede o 50 percent. Opatrenie má platiť predbežne jeden mesiac a štátny rozpočet vyjde na približne 5,3 milióna eur. Vláda zároveň deklaruje, že v spolupráci so samosprávnymi krajmi hľadá mechanizmus pre prímestskú autobusovú dopravu, kde by mala cena lístkov klesnúť o tretinu.
Analytik XTB Ondrej Greguš upozorňuje, že zastropovanie marže nezaručuje automatické zlacnenie nafty a benzínu o 10 centov. Ak budú na svetových trhoch naďalej rásť veľkoobchodné ceny ropy, palivá na pumpách budú zdražovať aj so stropom. Vyzdvihol však, že vláda nesiahla k plošnému znižovaniu DPH či spotrebnej dane, čo by prehĺbilo už aj tak vysoký štátny deficit, ktorý v súčasnosti dosahuje okolo 4,4 percenta HDP.
Radovan Ďurana z INESS pripomenul, že opatrenie s maržami pripomína český model. „Hoci regulácia marží nemá veľkú ekonomickú logiku, český trh zásadne nepoškodila a ceny naďalej kopírovali vývoj veľkoobchodných cien,“ uviedol. Zároveň však dodal, že polovičné cestovné vo vlakoch funguje ako sociálne opatrenie, no naráža na nízku kapacitu a meškania spojov. Zásadným problémom je aj skutočnosť, že rodiny bez prístupu k železnici z neho nebudú mať žiaden úžitok.
Práve túto skutočnosť ostro kritizuje aj podpredseda opozičnej SaS Marián Viskupič. „Na Slovensku máme vyše 2 900 obcí a vo viac ako 2 100 z nich železnica vôbec nie je. Ako zľava na vlak pomôže remeselníkovi, ktorý musí viezť náradie, živnostníkovi, kuriérovi či človeku z regiónu bez vlakového spojenia?“ pýta sa. SaS naďalej presadzuje dočasné zníženie DPH a spotrebnej dane z palív. Podľa Viskupiča by nižšie dane zvýšili predaj pohonných hmôt a štátu by sa financie vrátili cez vyšší objem predaných litrov. Radovan Ďurana z INESS však varuje pred vytváraním precedensu: „Znižovanie daní pri každom výkyve cien vytvára v ľuďoch pocit, že stačí zapískať a štát zníži dane. To nie je cesta k predvídateľnému rozpočtu,“ upozorňuje.
Na ministerstve financií v týchto dňoch vrcholia prípravy rozpočtu. Analytici uplynulý týždeň kreslili čiary doterajšieho a budúceho vývoja ekonomiky a výnosov daní, odvodov či rôznych poplatkov. Koaliční politici medzičasom hovoria, že sú blízko k dohode. Po rokovaní koaličnej rady však zostávajú kontúry zákona roka stále nejasné. „Keď koaliční lídri oznámili, že sa ide podpisovať nejaká dohoda, domnievam sa, že sa dohodli. Už to bude len o tom, aby sa to dalo na papier. A v akej podobe, či príde vyrovnaný a tu v parlamente ho budeme meniť nejakými pozmeňujúcimi návrhmi na nevyrovnaný rozpočet, to neviem,“ uviedol podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru. Vláda má zo zákona povinnosť predložiť rozpočet do Národnej rady do 15. októbra.
