„Vojna ma prinútila vyrásť.“ Príbehy dvoch Ukrajiniek, ktoré našli domov v Košiciach
So Svitlanou Peshterian a Sofiiou Yehorovou sme sa stretli v „ukrajinskej budove“ v Košiciach. Obe sem prišli ešte pred ruskou inváziou v roku 2022, hoci každá z iného dôvodu. Hovoria o rodinách rozdelených vojnou, o deťoch, ktoré zabúdajú rodný jazyk, a o tom, prečo Ukrajina nebude bezpečná ani po skončení vojny.
Svitlana: Prišli sme pred inváziou
Svitlana prišla na Slovensko ešte pred vojnou na Donbase. Žila s manželom v Kyjeve, no pochádza z Donbasu, kde mala rodinu. „Mali sme taký pocit, že sa to bude len zhoršovať a začali sme uvažovať nad životom v inej krajine. Niekoľkokrát sme cestovali po Európe, až sme sa rozhodli odísť na Slovensko,“ hovorí. Vybrali si ho preto, že ľudia na východe Slovenska sú podľa nej Slovania v tom najlepšom prejave – otvorení a pohostinní.
Začiatky boli ťažké, pretože neovládali slovenčinu. „Veľmi nám pomáhali domáci. Syn stretol náhodne jednu pani na ulici, ktorá sa s ním dala do reči a sama sa ponúkla, že ho bude doučovať,“ spomína Svitlana.
Jej blízka rodina je pre vojnu v Košiciach. Na Ukrajine má mnoho ďalších príbuzných a priateľov. „Mnohí naši známi umreli alebo sú nezvestní. Manžel mojej sestry bojoval od roku 2014, v júni 2022 ho v Doneckej oblasti zajali a odvtedy nevieme, čo sa s ním stalo,“ opisuje.
Sofiia: Prišla som študovať, vojna ma prinútila vyrásť
Sofiia pochádza z mesta Balaklija v Charkivskej oblasti, ktoré bolo okupované. „Prišla som o mnoho známych,“ hovorí. Jej rodičia boli evakuovaní, dedko okupáciu zažil. „Rusi prišli do mesta na tankoch, zriadili tam mučiarne a nezákonne zadržiavali viac ako 200 miestnych obyvateľov. Veľa ľudí zastrelili, medzi nimi aj môjho uja, a mnohí zmizli a dodnes nevieme, čo sa im stalo.“
Sofiia je v Košiciach od roku 2019, prišla študovať európsku verejnú správu. „Chýbala mi celá rodina a domov, veľmi dlho som si zvykala na nový život a mesiace som z toho bola v depresii. Mala som 17 rokov a nebola som na to pripravená. No všetko sa zmenilo vo februári 2022. Vojna ma prinútila prekonať depresiu a osobne vyrásť,“ hovorí.
Život s vojnou dnes
„Žiaľ, vojna sa pre nás stala bežnou situáciou a už z nej nie sme prekvapení. Každý deň sú naše mestá bombardované, každý deň telefonujeme domov a čítame správy a dozvedáme sa, koľko ľudí dnes zomrelo,“ opisuje Sofiia.
Nad návratom domov premýšľať nechcú. „Ja som na Slovensku už dlho a vybudovala som si tu vlastný život, čiže keby som sa vrátila domov, musela by som začať úplne odznova. Keď tu sestra za mnou prišla, nastúpila do prvej triedy, čiže slovenčina je teraz jej primárnym jazykom. Mamka si tu otvorila vlastný kadernícky salón. S ockom sa vidíme raz-dvakrát ročne,“ hovorí Sofiia. Podľa nej ani po skončení vojny nebude krajina bezpečná, pretože otec pracoval na odmínovaní okupovaných ciest a hovoril, že ani 10 rokov nebude stačiť na očistenie krajiny od výbušnín.
Divadlo Dumka a organizácia PLAST
Svitlana sa zapojila do ukrajinskej skautskej organizácie PLAST, ktorá pôsobí po celom svete. „Pomáhame deťom nájsť si svoje miesto v novej krajine bez toho, aby stratili jazyk, kultúru či pocit vlastnej identity. Máme nedeľnú školu v ukrajinskom jazyku, organizujeme letný tábor a založili sme ukrajinské mládežnícke divadlo Dumka,“ vysvetľuje.
Divadlo pomáha deťom rozvíjať ukrajinský jazyk, sebavedomie a prácu s emóciami. „Mali sme chlapca, ktorý vôbec nerozprával, len ticho sedel. Vďaka hereckým tréningom, dychovým cvičeniam a práci s hlasom sa postupne začal otvárať svetu,“ opisuje Sofiia. Tento rok pripravujú predstavenie Ticho! Tu sa odohráva život podľa príbehov Tove Janssonovej. „Svet Muminovcov sa zrodil počas vojny a prináša nám jednoduchú, no veľmi dôležitú myšlienku – aj v časoch neistoty, konfliktov a strát je vždy miesto pre empatiu, nádej a rodinu,“ hovorí Svitlana.
Aktivity financujú vlastnými silami, dvakrát získali grant od Karpatskej nadácie a raz od Nadácie ZSE. Zorganizovali aj zbierku na platforme Donio.sk na nákup scénického osvetlenia. „Pre nás je veľmi dôležité zachovávať ukrajinskú kultúru, tradíciu a jazyk. A kým na to budeme mať kapacitu a energiu, tak to budeme robiť,“ dodáva Svitlana. Premiéra predstavenia by mala byť na jeseň alebo začiatok zimy.
