Spôsobí umelá inteligencia globálnu finančnú krízu? Menový fond varuje svet pred možnou katastrofou
Medzinárodný menový fond (MMF) vydal vážne varovanie pred kombináciou špekulatívneho dlhu v sektore umelej inteligencie, rastúcich úrokov štátnych dlhov a masívnych kybernetických útokov.
MMF vo svojej Správe o globálnej finančnej stabilite upozorňuje, že optimizmus na trhoch stojí na hlinených nohách. Hrozia tri hlavné scenáre, ktoré by mohli spustiť novú finančnú krízu.
Prvým je korekcia trhu vyvolaná umelou inteligenciou. Firmy investujú do AI obrovské sumy a vo veľkom si na to požičiavajú. Ak sa návratnosť investícií ukáže ako pomalšia alebo nižšia, investori stiahnu peniaze a oslabí sa hodnota nahromadeného dlhu.
Analytik XTB Ondrej Greguš uvádza, že podiel technologických gigantov na globálnych emisiách investičných podnikových dlhopisov vzrástol z menej ako 1 percenta v roku 2024 na približne 10 percent v roku 2026. Riziká zvyšuje koncentrácia investícií a vzájomná finančná prepojenosť AI spoločností, pričom MMF identifikoval približne 650 miliárd dolárov dlhového financovania v rámci kruhových finančných vzťahov.
Druhým rizikom je nárast výnosov štátnych dlhopisov v dôsledku inflačných tlakov, obáv o verejné financie a silnejšieho hospodárskeho rastu. Keďže štátne dlhopisy tvoria základ globálneho finančného systému, dôsledky by sa mohli prejaviť aj mimo verejného dlhu. Analytik Finax Patrik Kindl uvádza, že efekt sa cez vyššie výnosy amerických vládnych dlhopisov prelieva aj do Európy.
Tretím rizikom sú kybernetické útoky, ktoré by mohli narušiť platby, obchodovanie, prístup k vkladom alebo iné kľúčové finančné služby.
MMF odporúča tri kroky: dostať štátne dlhy na udržateľnú dráhu, obmedziť špekulatívne zadlžovanie v oblasti AI cez prísnejšie pravidlá pre banky a zvýšiť kybernetickú odolnosť povinným hlásením incidentov a testovaním inštitúcií.
