Blanár rokuje v Moskve, spojenci sú znepokojení
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár cestuje do Moskvy bez európskeho poverenia. Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky to hodnotí tak, že Slovensko tým pomáha kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv. Pre spojencov v EÚ a NATO je to podľa neho signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť.
Havlíček to uviedol v rozhovore pre Podcasty Aktuality.sk, ktorý pripravil Jaroslav Barborák. Rozhovor sa venoval aj širšiemu kontextu rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine, správaniu americkej administratívy a postaveniu Európy.
Rokovania o prímerí a úloha USA
Na obzore je podľa rozhovoru trojstranné rokovanie Moskva – Washington – Kyjev, po tom, ako sa najprv hovorilo o zostave Rusko – Čína – Spojené štáty. Volodymyr Zelenskyj deklaruje, že jeho strana je na rokovania pripravená a vie si predstaviť zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave, no len ako prvý krok k prímeriu. Donbasu sa vzdať nehodlá.
Havlíček upozornil na výrok amerického vyjednávača Stevea Witkoffa, ktorý po stretnutí s Vladimirom Putinom v Kremli označil ruského prezidenta za „súcitného“. Podľa Havlíčka išlo o reakciu na prepustenie 74-ročného Američana z ruského väzenia, no v kontexte pokračujúcich útokov na ukrajinské mestá je takýto výrok absolútne nevhodný.
Tlak na Ukrajinu a spochybňovanie článku 5
Podľa Havlíčka Spojené štáty obmedzovali Ukrajine spravodajské dáta a spomaľovali Starlink. Spomalenie systému zo 450 na 160 dronov nebola technická porucha, ale politické rozhodnutie americkej administratívy. Európa podľa neho nedisponuje takou satelitnou sieťou ani spravodajskými kapacitami, aby dokázala USA plnohodnotne nahradiť.
Európski partneri boli podľa Havlíčka znepokojení výrokmi premiéra Roberta Fica, ktorý vyhlásil, že nebude rešpektovať záväzky v rámci NATO v podobe článku 5 o kolektívnej obrane. Prezident Peter Pellegrini sa voči týmto vyhláseniam vymedzil a označil ich za zásadné a z určitého pohľadu až zrádne. Cesty Roberta Fica či Juraja Blanára do Moskvy však podľa Havlíčka podkopávajú jednotu spojencov.
Riziko pre Bratislavu a výhľad na najbližšie týždne
Havlíček nevylučuje, že sa Bratislava môže stať centrom pre ruskú komunitu a diplomatov s rizikom voľného cestovania po Schengene. Kremeľ si podľa neho po vyhostení viacerých ruských diplomatov z Budapešti hľadá nových spojencov. V Európe sa orientuje na slovenského premiéra Roberta Fica a bulharského prezidenta Rumena Radeva. Európske štáty však majú mechanizmy, ako pohyb ruských diplomatov obmedziť, napríklad notifikačné povinnosti pri prechode národných hraníc v rámci schengenského priestoru.
Na záver Havlíček odhaduje skôr prehlbovanie eskalácie. Kremeľ bude podľa neho ochotný sadnúť si k reálnym vyjednávaniam najskôr na jar budúceho roka.
