V Lišove sa rušia obľúbené vianočné trhy, dôvodom je strach predajcov z kontrol
Dedinské Vianoce v Lišove v okrese Krupina sa po siedmich rokoch neuskutočnia. Ôsmy ročník, naplánovaný na 19. decembra 2026, organizátori zrušili. Dôvodom nie je nezáujem návštevníkov, ale strach malých predajcov z byrokracie a celodenných štátnych kontrol.
Trhy organizovalo občianske združenie Lišov Múzeum. Podľa jeho predsedu Jakuba Dvorského nebolo rozhodnutie unáhlené. Prišlo po vlne zúfalých reakcií od samotných predajcov.
„Situácia zo strany štátu sa vyostruje. Stále pribúdajú nové podmienky, kontroly a ďalšie povinnosti,“ povedal Dvorský. Predajcovia sa podľa neho pýtali, čo ak nemajú to či ono a čo ak príde kontrola. „Medzi ľuďmi zavládol úplný strach a s predajom končia. Ide väčšinou o starších ľudí, ktorí prídu raz do roka niečo predať a stretnúť sa s ostatnými,“ vysvetlil.
Príklad 70-ročnej dôchodkyne
Trhy v Lišove neboli komerčným jarmokom veľkých predajcov. Slúžili miestnym seniorom, drobným remeselníkom a rodinám, ktoré si chceli privyrobiť symbolických pár eur. Organizátori to opisujú na príklade 70-ročnej pani Márie, ktorá počas zimných večerov háčkuje ponožky. Dvadsať párov chce raz do roka predať po 10 eur, čo je 200 eur pred odpočítaním materiálu a hodín práce.
Aj pri takomto jednorazovom predaji musí trhovníčka riešiť podľa organizátorov množstvo povinností: povolenie na predaj na trhovom mieste, trhový poriadok, preukázanie pôvodu výrobkov, označenie cien, informácie o materiálovom zložení ponožiek, bezpečnosť výrobkov a pravidlá ochrany spotrebiteľa. Musí tiež vedieť, či jej činnosť štát považuje za príležitostný predaj, autorskú tvorbu alebo podnikanie.
„Od toho sa odvíja živnosť, registrácia na daňovom úrade, DIČ, evidencia príjmov a výdavkov, daňové priznanie, zdravotné a sociálne odvody, eKasa, vydávanie pokladničných dokladov či zabezpečenie bezhotovostných platieb,“ vymenoval Dvorský.
„Naozaj sme sa dostali do štádia, keď sa 70-ročná dôchodkyňa musí vyznať v daňových, podnikateľských a spotrebiteľských zákonoch, aby mohla prísť medzi susedov na vianočný trh?“ pýtajú sa organizátori. Podľa nich za takýchto podmienok nie je divu, že remeselníci prestávajú chodiť na trhy a organizátori radšej rušia podujatia.
Kontroly pri šiestich stánkoch
Podľa Dvorského sa podobný scenár odohráva naprieč regiónom. Štátne orgány podľa neho stratili zmysel pre primeranosť. „Chápem kontroly pri veľkých podujatiach, ako je napríklad Radvanský jarmok. Ale v malých obciach, kde máte šesť stánkov a z toho tri kontroly – celodenne tam stoja daňováci alebo hygiena – je to absurdné. Týmto spôsobom sa úplne zabíja a potláča komunitný život,“ povedal.
Daňová poradkyňa: jednorazový predaj má svoje pravidlá
Daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová vysvetlila, že legislatíva na jednorazový príležitostný predaj pamätá. Príležitostný predajca podľa nej registračnú pokladnicu nepotrebuje, mal by si však viesť jednoduchú evidenciu, čo a za koľko predal.
Ak predajca predáva svoju produkciu v zanedbateľných sumách, ale opakovane, napríklad trikrát ročne, odporúča mu využívať bezplatnú aplikáciu virtuálnej registračnej pokladnice v mobile.
Pri príležitostných príjmoch sa podľa nej zdaňuje len suma nad 500 eur. Daňové priznanie sa podáva len vtedy, ak celkové zdaniteľné príjmy za rok presiahnu približne tritisíc eur. Sociálne poistenie sa z príležitostných príjmov neplatí, zdravotné poistenie sa platí len zo zdaniteľnej časti príjmu. Pri opakovanej činnosti môže podľa Oravcovej chýbajúca živnosť znamenať porušenie živnostenského zákona.
Vlna solidarity
Múzeum oznámilo zrušenie akcie v utorok večer na sociálnej sieti. Pod príspevkom sa začali hromadiť komentáre na podporu organizátorov aj predajcov.
„Ľudia, ktorí sa vedeli zviditeľniť aspoň takto, ukázať svoju šikovnosť a stráviť deň pekne v malej komunite, kvôli neúnosným nariadeniam a kontrolám prídu o pekné podujatie, na ktoré sa tešia celý rok. Veľmi smutnú dobu žijeme,“ napísala Lucia Dodoková.
„Ak zo strany štátu a štátnych orgánov takýto trend bude aj naďalej pokračovať, mnohé remeslá proste zaniknú,“ uviedol Braňo Jánoš.
Pre múzeum trhy nikdy neboli zárobkovou činnosťou, každý rok ich dotovalo z vlastných zdrojov. „Trvalo nám roky týchto ľudí motivovať, zapájať a vysvetľovať im, že to nie je o peniazoch, ale o stretnutí. Babička za týchto podmienok medovníky piecť nebude. A ani my ako organizátor si nemôžeme dovoliť riskovať, že príde kontrola a na konci dňa bude znášať následky ten, kto podujatie pripravuje,“ uzavrel Dvorský s tým, že ak štát nezavedie rozumné výnimky pre jednodňové komunitné akcie, vidiecke tradície a dobrovoľníctvo na Slovensku zaniknú.