Od sociálnej demokracie k vládnucej oligarchii: Prečo už Fico neskrýva luxus?
Kým sa opozičné strany verejne dohadujú, kto bude stáť na tribúnach osláv Novembra ’89, premiér vyráža so svojou priateľkou oddychovať na predĺžený víkend do Chorvátska. Otázka, ako si tento dlhoročný politik dokáže z oficiálnych príjmov financovať luxusný spôsob života, ostáva opäť bez uspokojivej odpovede.
Stav verejných financií pritom Slovensko posiela na grécku cestu, vládna konsolidácia zlyhala a podľa oficiálnych dát riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia čelí na Slovensku takmer 900-tisíc ľudí.
Hádka o tribúny namiesto riešení
Na jednej strane tu máme rozpadajúce sa verejné financie, zbabranú konsolidáciu a raketovo rastúci dlh s miliardovými úrokmi, no v priamom prenose sledujeme hádku opozičných lídrov o to, kto bude s kým stáť na akom námestí.
Spolupráca pritom nemá spočívať v tom, že všetci musia robiť všetko spolu. Mala by sa prejaviť snahou zmeniť Slovensko k lepšiemu – nie za každú cenu vytvárať akýsi politický swingers, ale vykonávať poctivú prácu. Politikom sa nechce robiť poctivá politická práca. O niečom takom, ako je tieňová vláda s odpoveďami na daňový, dôchodkový či sociálny systém, nie je ani chýru, ani slychu.
Ľudia dnes nečakajú na spoločnú tribúnu, ale rok pred voľbami očakávajú alternatívu. Chcú vedieť, čo budete robiť deň, mesiac či rok po voľbách, ak vyhráte. Sme necelý rok pred voľbami a opozícia svojim voličom nepriniesla prakticky nič.
Majetok a frustrácia
Vynára sa čoraz viac pochybností, že premiér žije spôsobom života, na ktorý nemôže mať dostatok oficiálnych zdrojov. Opakuje sa motív frustrácie z toho, že nemôže so svojím majetkom otvorene vyjsť a povedať: „Toto je moje.“ Namiesto toho musí neustále hovoriť, že si to požičal alebo dostal darom.
Robert Kaliňák plnohodnotne užíva svoj majetok, nemusí sa za nič hanbiť a povie: „Je to moje lietadlo.“
Je to nadštandardne zarábajúci človek. Má príjem na to, aby si mohol dovoliť viac než dvojizbový byt v Karlovej Vsi, kde bývali so Svetlanou na začiatku manželstva v deväťdesiatych rokoch. Horšie je, že aj keby tie peniaze mali legálne zarobené, nepriznávajú to. Celý ich marketing je totiž postavený na nenávisti voči bohatým ľuďom a na podlizovaní sa najchudobnejším vrstvám, ktorým sami nedovolia žiť šťastnejšie.
Prečo to voliči schvaľujú
Na Slovensku žije v príjmovej chudobe alebo sociálnom vylúčení takmer 900 000 ľudí. Priemerná mzda a medián sa pohybujú okolo 1000 eur čistého. A títo ľudia tlieskajú človeku, ktorý im odkazuje, že si lieta tryskáčom do Chorvátska a vozí sa na luxusných autách, na ktoré si v živote nezarobia.
Je to ruský scenár – dožičíme mocnému, lebo je to dôkaz jeho moci a toho, že si môže robiť, čo chce, lebo je mocný a bohatý. Druhá vec je, že ich reprezentuje v iných hodnotách než v ekonomicky kvalitnejšom živote.
Sociálna oligarchia
Už za nimi nestoja akcionári Smeru, ako o nich hovoril Jaroslav Haščák. Jediným akcionárom je Robert Fico, prípadne niekto z bödörovskej junty, ktorá štátu spolu s ním vládne. Robert Fico si vytvára vlastnú oligarchickú skupinu. Vidieť to na manažéroch pod ním na Úrade vlády a v ďalších štruktúrach – sú z nich milionári. Dokonca tam už figurujú aj ich deti.
Potemkinova dedina
Premiér usilovne tlačí na výstavbu novej jadrovej elektrárne, čo je obchod za odhadovaných astronomických 15 miliárd eur – pričom to môže byť oveľa viac. Dohovor je právne nezvratný, výberové konanie netransparentné a financovanie nejasné.
Neviem si ani predstaviť, že by tá atómová elektráreň stála. Sú to pre mňa Rázsochy – gesto Roberta Fica. Postaviť atómovú elektráreň v našich podmienkach je ako stavanie pyramídy pre Tutanchamóna. Na to potrebuješ politickú kontinuitu, ekonomické zázemie, fungujúci právny štát a zhodu medzi politickými lídrami. My nevieme postaviť ani jednu nemocnicu.
Naša generácia sa dokončenia atómovej elektrárne nedožije, a ak áno, tak vo veľmi vysokom veku. Niekto tam postaví tabuľu „Začiatok výstavby: február 2027“ a bude sa fakturovať.
