Po útokoch na zdravotníkov ohlásili sériu opatrení, otvára sa aj otázka záchytiek
Po sérii brutálnych útokov na zdravotníkov v bratislavských nemocniciach ohlásil minister zdravotníctva Kamil Šaško súbor opatrení na ochranu lekárov a sestier, ktoré chce zaviesť do praxe ešte tento rok. Opatrenia prezentoval po niekoľkohodinovom rokovaní, na ktorom sa zišlo približne päťdesiat zástupcov rezortov, nemocníc, odborov, krajov a polície.
Bezpečnostné opatrenia na urgentoch
Ešte do konca roka majú na všetkých urgentných príjmoch pribudnúť pracovníci súkromnej bezpečnostnej služby. Personál absolvuje kurzy deeskalácie konfliktov a záchranári v teréne získajú pri rizikových výjazdoch asistenciu polície. Na urgentných príjmoch bude bez ohľadu na zriaďovateľa garantovaná fyzická prítomnosť SBS, pričom presný počet pracovníkov závisí od vedenia jednotlivých nemocníc a štát im na to navýši paušálne platby.
Minister zdôraznil, že útoky na zdravotníkov sú neakceptovateľné a že zdravotníci musia byť v spoločnosti nedotknuteľní. Hovoril aj o panických tlačidlách a ich napojení na systém centrálnej ochrany, čo označil za samozrejmosť, ktorá má byť v nemocniciach do konca tohto roka. Polícia zároveň posilní hliadky v okolí zdravotníckych zariadení a každá nemocnica dostane prideleného kontaktného policajta. Naplánované sú aj audity ministerstva zdravotníctva a rezortu vnútra bez externých firiem, ktorých cieľom je identifikovať rizikové pracoviská. Štát chce preveriť aj legislatívne možnosti, ako zamedziť vstupu osôb so zbraňami či nožmi do nemocnice.
Pomoc pre záchranárov a otázka záchytiek
Posádky záchraniek v prvej línii získajú pri rizikových situáciách policajný sprievod priamo pri zásahu aj počas transportu pacienta. Záchranár Matej Karlák pred časom kriticky zhodnotil zavedenie panického tlačidla v sanitkách s tým, že samo osebe neprispeje k riešeniu problémov v záchrannej zdravotnej službe.
Podľa zdravotníkov je dlhodobým problémom chýbajúca sieť záchytných izieb pre ľudí pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Lekárske odbory varujú, že urgentné príjmy ani detské oddelenia už nemôžu nahrádzať chýbajúce záchytné stanice. Rezort sa preto chystá otvoriť otázku záchytiek formou pilotného projektu. Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský uviedol, že v Českej republike záchytné centrá pre opitých neboli zrušené a nemocnice majú štatistiky, že významne odbremenili tieto zariadenia od konfliktov. Dodal, že netreba vymýšľať nič nové, stačí prevziať overený model.
Lekár Tomáš Szalay za Bratislavský samosprávny kraj zdôraznil, že bezpečnosť urgentov sa bez návratu k záchytkám vyriešiť nedá. Pripomenul, že župani mali zriadenie záchytiek vo volebných programoch pred deviatimi rokmi a odvtedy sa na ministerstve zdravotníctva uskutočnili štyri medzirezortné stretnutia.
Minister Šaško reagoval, že situácia v Česku nie je taká bezproblémová a s českým rezortným partnerom bude rokovať už v utorok. Analytici do konca mesiaca pripravia porovnanie s okolitými krajinami, ktoré určí rolu štátu, samospráv a miest. Na základe analýzy vznikne pilotný projekt a následne národný program financovaný z eurofondov so smerovaním k roku 2027. Šaško zdôraznil, že pre záchytné miestnosti treba najskôr legislatívne zadefinovať charakter poskytovanej služby aj to, kto za ňu ponesie zodpovednosť.
Chýbajúci personál a memorandum
Zástupcovia lekárov a sestier pripomínajú, že podstav personálu priamo vedie k hodinám čakania a eskalácii agresie. Predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká upozornila, že manažmenty nemocníc aj ministerstvá o probléme vedia, no neriešia ho. Predseda LOZ Peter Visolajský vyhlásil, že je len otázkou času, kedy to bude mať fatálne následky, ak to kompetentní nebudú riešiť. Minister na otázku o chýbajúcom personále reagoval, že táto otázka bola na stole a rezort má dáta, ktoré ukazujú, koľko odborníkov chýba; konkrétne zmeny však nepovedal. Dáta z minulého roka ukazujú, že na Slovensku chýba okolo 2 200 sestier a 800 lekárov.
Útoky na zdravotníkov nie sú novým javom. Univerzitná nemocnica Bratislava v polovici októbra zverejnila video, na ktorom opitý 63-ročný muž z Rakúska fyzicky napadol 23-ročnú sestru na urgente na Kramároch. Zdravotníčka utrpela škrabance a poranenia v oblasti tváre, útočníka polícia obvinila. Iba pár dní nato napadol 34-ročný opitý pacient z Írska personál na urgentnom príjme v Ružinove, pričom jednému zdravotníkovi zlomil nos a druhému poranil ruku. Štát na sériu incidentov zareagoval podpisom memoranda, ktoré definuje úlohy Policajného zboru aj oboch rezortov s cieľom zabezpečiť účinnejšiu prevenciu a rýchlejší zásah hliadok priamo v nemocniciach.
