Brusel tlačí na Slovensko pre spor o hlucháňa, v hre sú eurofondy aj plán obnovy
Prvé rokovanie v Bruseli o žalobe Európskej komisie voči Slovensku ukázalo ochotu hľadať dohodu. Slovenská delegácia sa s predstaviteľmi komisie zhodla na konkrétnych zmenách v zákonoch o lesoch a ochrane prírody.
Piatkové konzultácie slovenskej delegácie s generálnym riaditeľom Európskej komisie pre životné prostredie týkajúce sa úpravy slovenských zákonov zameraných na ochranu hlucháňa a ohrozených biotopov s prepojením na národný plán obnovy boli konštruktívne a obe strany sa dohodli na ďalších technických krokoch. V Bruseli to uviedol minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas-SD), ktorý je súčasne poverený výkonom funkcie podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.
Drucker pripomenul, že slovenskú delegáciu v Bruseli doplnili minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) a štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Filip Kuffa. Spresnil, že išlo o prvé rokovanie s Európskou komisiou na tému žaloby, ktorú komisia voči Slovensku vedie od roku 2022.
„Je naším záujmom nadviazať na úspešný plán obnovy, v ktorom sa nám podarilo prvýkrát zrealizovať zonácie národných parkov a odstrániť rozpory, ktoré s Európskou komisiou Slovensko má,“ vysvetlil.
Silná zostava a spoločný cieľ
Rokovania s predstaviteľmi komisie označil Drucker za veľmi konštruktívne a dodal, že v Bruseli ocenili silnú zostavu, ktorá podľa jeho slov konzultovala možné kroky na odstránenie všetkých rozporov v záujme ochrany prírody aj rozumného využívania prírodného bohatstva.
„Dohodli sme si konkrétne technické kroky, ako ďalej. Pre nás je dôležité, aby Slovensko bolo úspešné v čerpaní európskych finančných zdrojov. Plán obnovy považujem za úspešný príbeh po tom, ako sme koncom roka 2023 museli takmer odznova naštartovať celý plán obnovy. Nadväzujeme na ďalšie veci, ktoré nám boli zanechané, a to je táto žaloba,“ povedal o právnom spore s eurokomisiou pre hlucháňa.
Drucker zdôraznil, že aj mnohí ochranári tvrdia, že zonácia je obrovský krok vpred, a hoci existujú protichodné názory, vláde sa podarilo vytvoriť ucelený súbor ochrany vrátane ochrany hlucháňa. Upozornil, že na Slovensku je chránených 30 percent všetkých lesov a Slováci zodpovedne pristupujú k ochrane všetkých živočíchov a biotopov v týchto lesoch.
Slovensko musí zaviesť legislatívne zmeny
Na otázku, čo rokovania znamenajú z pohľadu samotnej žaloby pre ochranu hlucháňa, Drucker povedal, že proces rokovaní pokračuje a Slovensko musí zaviesť legislatívne zmeny, o ktorých boli aj piatkové konzultácie. S Bruselom sa to bude riešiť na technickej úrovni.
Aj Takáč označil piatkový dialóg s eurokomisiou za konštruktívny a ocenil, že odznelo viacero riešení, ktoré „nás posunú ďalej“.
„Najpodstatnejšie je, že máme spoločný cieľ, Európska komisia aj my. Musíme nájsť tie správne slová, tú správnu cestu, ako sa k spoločnému cieľu dostať. Dnes sme našli viaceré spoločné riešenia, na ktorých chceme pracovať. Sú to rôzne legislatívne kroky, s ktorými chceme prísť,“ odkázal.
Asanačná ťažba aj územia Natura 2000
Kuffa spresnil, že v Bruseli rokovali o dvoch kľúčových pilieroch – o asanačnej ťažbe v spojitosti s hlucháňom a tiež o otázke chránených území Natura 2000, ktoré predstavujú tri percentá výmery Slovenska.
„Tam sa vytýka, že je ich ochrana nedostatočná. Ale to je otázka posledných 20 rokov. Európska komisia zostala prekvapená, že sme takto prišli, že sme sa dokázali zladiť a dohodnúť a že je v záujme Slovenska a ochrany prírody toto dotiahnuť do konca,“ vysvetlil.
Kuffa doplnil, že zmena legislatívy znamená najmä spoločný zákon o lesoch a zákony o ochrane prírody a krajiny, a tiež programy starostlivosti o chránené územia. Tvrdí, že na Slovensku sú ešte štyri veľké územia, kde treba vec dotiahnuť do konca, a pri dobrej spolupráci medzi rezortmi a dotknutou verejnosťou to bude podľa neho možné dokončiť do konca roka 2027.
