Protesty vo Francúzsku pomáhajú extrémnej ľavici. Macron končí, ale voľby asi vyhrá krajná pravica
Krajne pravicová Marine Le Penová po októbrových rekordoch v prieskumoch klesá. Naopak študentské protesty po celom Francúzsku zvyšujú popularitu krajnej ľavice a Jean-Luc Mélenchona. Kandidatúru oznámil nový hráč, hneď na to ho podporil Emmanuel Macron.
Ešte nedávno to vo Francúzsku vyzeralo na jasný triumf krajnej pravice v blížiacich sa prezidentských voľbách. Potom však prišli masové protesty študentov a zdá sa, že z nich ťaží extrémistická ľavica. Líderka Národného združenia (RN) Marine Le Penová dlhodobo dosahovala maximá popularity, no podpora jej klesá. Percentá naopak rastú krajne ľavicovému kandidátovi Mélenchonovi.
Protesty nahrávajú extrémistom naľavo
Le Penová má napriek trom neúspešným kandidatúram zatiaľ najvyššiu šancu na úspech. Podporu nestratila ani po odsúdení za spreneveru fondov Európskeho parlamentu vo výške štyroch miliónov eur. Súd jej umožnil kandidovať s monitorovacím náramkom na nohe. Protesty mladých naopak hrajú do karát Mélenchonovi, ktorého videá sa šíria v študentských kruhoch a jeho sociálne siete zaznamenali prudký nárast sledujúcich.
Našiel Macron svojho nástupcu?
Macron doteraz nepodporil ani jedného z možných kandidátov, hoci sa o post uchádzajú aj jeho bývalí premiéri Édouard Philippe a Gabriel Attal. Tento týždeň kandidatúru ohlásil džudista Teddy Riner a hneď získal podporu súčasného prezidenta. „Život národa nepatrí profesionálom,“ pripomenul Macron. Zisk jeho podpory môže byť dvojsečnou zbraňou, keďže je hlavným terčom protestov a momentálne najneobľúbenejším politikom vo Francúzsku.
Bude Le Penovej popularita klesať?
Novembrový prieskum agentúry Cluster17 pre Politico ukázal, že Le Penová by v prvom kole volieb 18. apríla 2027 získala 30 percent hlasov, čo je pokles oproti 37 percentám z októbra. V druhom kole by porazila Mélenchona, ak by sa doň prebojoval. Mélenchon dosiahol prvýkrát viac než 20 percent, doteraz sa pohyboval na približných 17 percentách. Hrozbou pre Le Penovú je aj predseda RN Jordan Bardella po škandále s antisemitskými vyjadreniami z roku 2013.
Koniec pomoci Ukrajine?
Úspech RN sa opiera o sľuby znižovania počtu migrantov, odpor voči rozhodnutiam EÚ či zastavenie podpory pre Ukrajinu. Podpredseda hnutia začiatkom septembra vyhlásil, že ak sa strana dostane k moci, Francúzsko zatvorí kohútik pomoci Ukrajine. Le Penová po ruskej invázii svoju rétoriku umiernila, inváziu odsudzuje a už nehovorí o odchode z NATO.
Migranti a ekológia
RN je známe nacionalistickými postojmi a snahou posilniť pozíciu „rodených Francúzov“. Le Penová chce uplatniť princíp národnej priority aj v prístupe k sociálnemu bývaniu. Plánuje zrušiť viaceré environmentálne regulácie, demontáž veterných turbín a zníženie DPH na plyn a pohonné hmoty.
Vzrastá aj druhý extrém
Mélenchon sa stal politickým stelesnením protestného hnutia. Na Instagrame má viac ako milión sledujúcich, čo je 53-percentný nárast od mája. Sľubuje zníženie volebného veku na 16 rokov, zrušenie platformy Parcoursup a zvýšenie minimálnej mzdy na 1 700 eur. Jeho strana počíta s postupným odchodom Francúzska z NATO.
Macronov hyperprezidencializmus
Vzostup oboch extrémov sa pripisuje aj kríze francúzskeho prezidentského systému. Politológ Vincent Martigny hovorí, že rozhodovanie sa príliš centralizovalo do rúk prezidenta. Macron nevyvodil dôsledky zo svojho dvojnásobného volebného neúspechu v roku 2024, čo prehlbuje frustráciu a polarizáciu spoločnosti.
