Poslať Fica do politického dôchodku nestačí, tvrdí Radičová
Takmer polovica populácie pociťuje hlboké sklamanie zo svojej sociálno-ekonomickej situácie a je ochotná vymeniť občianske slobody za sľuby finančnej istoty. Upozorňuje na to sociologička a expremiérka Iveta Radičová, podľa ktorej výmena Roberta Fica na ozdravenie krajiny nestačí. Vedieme hlboký civilizačný spor a už nezdieľame spoločné hodnoty, tvrdí.
Nový empirický výskum Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy a agentúry IPSOS odhalil výrazný posun v hodnotách slovenskej spoločnosti 37 rokov po Nežnej revolúcii. Kým deklaratívne demokraciu podporujú tri štvrtiny ľudí, v každodennej praxi jej pravidlá pevne obhajuje už len približne tretina obyvateľov.
Štyri dimenzie demokratickej erózie
Výskum sa podľa Radičovej nezameriaval na deklaratívnu podporu demokracie, ale na hodnoty reálne zakotvené v životoch ľudí. Meranie stálo na štyroch dimenziách: odmietaní demokratických pravidiel, popieraní legitimity oponentov, tolerancii násilia a ochote obmedziť občianske slobody.
Najnižšiu podporu má legitimita politických protivníkov. Iba pätina občanov uznáva, že politickí konkurenti nepredstavujú pre krajinu existenčnú hrozbu. Podľa Radičovej vnímanie súperov ako nepriateľov legitimizuje represívne kroky voči nim.
Tri skupiny obyvateľstva
Na základe výskumu možno populáciu rozdeliť do troch skupín. Čistí demokrati tvoria 34 percent, stredová skupina je otvorená niektorým nástrojom autokratizácie a čistí autokrati predstavujú reálne pätinu populácie.
Radičová upozorňuje, že ekonomická neistota zásadne oslabuje podporu demokracie. Viac ako 40 percent populácie pociťuje hlboké sklamanie zo svojej sociálno-ekonomickej situácie a posudzuje, že nová generácia má nižšie šance než tá predchádzajúca.
Dedičstvo socializmu a oligarchizácia
Za jednu z príčin súčasného stavu označuje Radičová dedičstvo socializmu. Štúdia o zemitosti voľného času podľa nej ukázala, že 68 percent občanov si zvolilo životnú stratégiu zdvojenej morálky, teda odlišný verejný a súkromný rozmer.
Druhým blokom príčin je podľa nej rezignácia na právny štát a nepotrestané kauzy z deväťdesiatych rokov. Ako príklad uvádza proces so šéfom Asociácie nemocníc Slovenska Mariánom Petkom, ktorý mal podľa súdu zobrať 600-tisícový úplatok, no po novelizácii Trestného zákona zaplatil 100-tisíc eur a je právne bezúhonný.
Digitálne bubliny a algoritmy
Zásadne sa podľa Radičovej zmenila aj mediálna scéna. Viac ako 80 percent občanov kombinuje rôzne zdroje a výskum ukázal takmer päťdesiat možných kombinácií digitálnych médií. Ľudia tak žijú vo vlastných bublinách a prestávajú zdieľať spoločnú realitu.
Väčší príklon k autokratizácii podľa nej prinášajú zdroje pracujúce s algoritmami a umelou inteligenciou. Čistí demokrati viac siahajú po médiách sprostredkúvajúcich overené informácie, zatiaľ čo autokrati sa prikláňajú k algoritmom.
Výmena Fica nestačí
Plazivá autokratizácia na Slovensku je podľa Radičovej zastaviteľná, no poslať Roberta Fica do politického dôchodku by bola populistická odpoveď. Nevyhnutné sú tri kroky: ukazovať význam demokratických inštitúcií, riešiť ekonomický prepad a regionálne rozdiely a vytvoriť bezpečnejšie informačné prostredie.
Pri príležitosti 17. novembra zdôraznila, že prechod od totality k slobodnému svetu patrí medzi najdôležitejšie momenty slovenských dejín. Je len v našich rukách, ako bude tento slobodný svet vyzerať, uzavrela.
