August vyrovnal rekord najhorúcejšieho mesiaca v histórii
Tohtoročný august bol podľa vyjadrenia vedcov najteplejším mesiacom, aký kedy vo svete zaznamenali. Tento rekord drží spoločne s júlom 2023. Informovala o tom Služba pre zmenu klímy programu Copernicus.
Teploty v tomto mesiaci boli o 1,65 stupňa Celzia vyššie v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Tým prekročili kritickú hranicu 1,5 stupňa Celzia, na ktorej sa krajiny dohodli v Parížskej klimatickej dohode z roku 2015 s cieľom predísť najhorším dôsledkom klimatickej zmeny. Hoci jeden mesiac nad závažnou úrovňou neznamená jej trvalé prekročenie, poukazuje to na trend smerujúci k prelomeniu tohto limitu.
Tieto teploty vedci zaznamenali ešte predtým, než sa výraznejšie prejavil nastupujúci poveternostný jav El Niño. El Niño je prirodzene sa opakujúci úkaz, pri ktorom zmeny prúdenia vetra nad Tichým oceánom vedú k zvyšovaniu teploty oceánov a presunu obrovského množstva tepla do atmosféry, pričom následky v podobe záplav, období sucha a vĺn horúčav pociťuje celý svet. Očakáva sa, že tohtoročný El Niño, ktorý by mal dosiahnuť svoju plnú silu koncom roka, by mohol byť podľa predpovedí potenciálne najintenzívnejším v histórii, keďže ho v súčasnosti umocňuje klimatická kríza.
Škody v dôsledku klímy
Následky extrémnych horúčav stále pociťujeme v podobe ničivých lesných požiarov, škôd na úrode, nadmerného počtu úmrtí spôsobených vlnami horúčav a narušenia dopravy a podnikania v mnohých krajinách. Cenová inflácia potravín sa pravdepodobne ešte zvýši, keďže dopady slabšej úrody sa prejavujú na domácich trhoch aj v dovoze.
„Extrémne horúčavy zabíjajú milióny ľudí a spôsobujú biliónové škody, zasahujú dopravné a zdravotnícke systémy a tlačia nahor ceny základných potrieb pre domácnosti, ako sú potraviny,“ povedal šéf OSN pre klímu Simon Stiell. „Dôkazy sú nezvratné. Toto je neustále rastúca cena za závislosť ľudstva od fosílnych palív.“
Údaje zo satelitnej služby na pozorovanie Zeme Copernicus tiež potvrdili, že západná a stredná Európa, ako aj oblasti Škandinávie a juhovýchodnej Európy, zaznamenali počas leta oveľa suchšie podmienky, než je zvykom.
Teplo rovnako trápi Slovensko
S náročným letom bojovalo aj Slovensko. Aj napriek nedávnym dažďom je podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu v hlbšej vrstve pôdy extrémne sucho stále na asi dvoch tretinách Slovenska. Aj keď sa situácia so suchom čiastočne zlepšila na západnom a strednom Slovensku, extrémne sucho ostalo v Prešovskom a Košickom kraji. Tieto podmienky i naďalej neblaho ovplyvňujú poľnohospodárov.
So suchom súvisí aj rekordne nízka hladina rieky Dunaj. Hydrológovia už koncom júla informovali, že jeho prietok v meracej stanici Bratislava/Devín klesol na predbežnú hodnotu 678 až 725 metrov kubických za sekundu. Pre porovnanie, dlhodobý priemerný prietok Dunaja sa v tomto období pohybuje okolo 2000 metrov kubických za sekundu. Išlo o zatiaľ najnižší zaznamenaný prietok Dunaja v mesiaci júl od začiatku pozorovaní v roku 1876.
Aby toho nebolo málo, tento rok zároveň padol nový slovenský teplotný rekord, keď teplota vzduchu prekonala prvýkrát v histórii 42 stupňov. Nameraných bolo konkrétne 42,2 stupňa Celzia v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš vo štvrtok 6. augusta.
Suché počasie naďalej zvyšuje riziko vzniku požiarov v prírode. Zvýšené riziko vzniku požiarov naďalej platí vo väčšine okresov Slovenska, upozorňuje Hasičský a záchranný zbor. Vo vyhlásených okresoch je preto zakázané fajčiť, odhadzovať horiace alebo tlejúce predmety, alebo používať otvorený plameň.
Rekordy lámu aj oceány
Vysoké teploty trápia nielen pevninu, ale aj oceány a moria. Podľa služby Copernicus dosiahla v sobotu priemerná povrchová teplota morí (mimo polárnych oblastí) 21,1 stupňa Celzia. Tým tesne prekonala 21,09 stupňa Celzia zaznamenaných v marci 2024 a je výrazne nad priemerom pre toto ročné obdobie.
Pre vedcov je toto načasovanie pozoruhodné, pretože priemerné celosvetové teploty morí zvyčajne dosahujú svoj ročný vrchol v marci alebo apríli, nie v auguste. „Za nezmenených okolností môžeme očakávať, že rekord teploty oceánov bude opäť prekonaný v marci alebo apríli 2027,“ dodal Dr. Jeremy Grist, vedúci výskumný pracovník z Národného oceánografického centra v Southamptone pre portál BBC.
Teplejšie moria spôsobujú extrémnejšie počasie. Môžu dodávať búrkam dodatočnú vlhkosť a v niektorých pobrežných regiónoch môžu zintenzívniť vlny horúčav znížením ochladzovacieho účinku morského vánku. Teplejšia voda tiež zvyšuje hladinu morí a prináša väčšie riziko záplav. Intenzívne teplo oceánov môže byť taktiež zničujúce pre morské biotopy, ako sú koralové útesy.
