Zmarený útok na britskej základni RAF Fairford vyvolal otázky a presun amerických bombardérov
Zmarenie pravdepodobne teroristického útoku na britskej vojenskej základni RAF Fairford pri rovnomennom mestečku bolo oveľa závažnejšie, ako sa pôvodne zdalo. Spojené štáty najnovšie stiahli letku dvanástich bombardérov typu B-1, ktoré mali základňu desiatky rokov ako domov. Dôvodom sú obavy, že drahé stroje v hodnote stoviek miliónov dolárov by sa mohli stať terčom teroristov.
Presun bol natoľko naliehavý, že niektoré lietadlá a ich posádky odleteli ešte v čase, keď sa mobilizovali tankovacie lietadlá na dopĺňanie paliva za letu. Najmenej tri z týchto lietadiel pristáli do nedele na domovskej základni v Južnej Dakote.
Letecká základňa pri Fairforde, približne dve hodiny cesty autom od Londýna, patrí medzi najstráženejšie objekty v krajine. Incident sa odohral v nedeľu v skorých ranných hodinách. V noci nadránom políciu kontaktoval muž priamo z jednej z troch bielych dodávok, ktoré podozrivo manévrovali v tesnej blízkosti základne. Okamžite sa zmobilizovali britské ozbrojené zložky, aj preto, že izraelské a britské tajné služby už takmer dva týždne disponovali informáciami o možnom útoku.
Následný zásah zahŕňal evakuáciu desiatok okolitých domov, nasadenie pyrotechnických robotov a zadržanie piatich mužov. Situáciu ešte viac zdramatizovala miestna farmárka, ktorá o 50 minút neskôr nahlásila blokovanie svojej príjazdovej cesty a pohyb ôsmich až desiatich maskovaných osôb.
Napriek masívnej reakcii, ktorú osobne riešil na mimoriadnom zasadnutí aj britský premiér Andy Burnham, vyšetrovanie prinieslo viac otázok ako odpovedí. V dodávkach sa okrem malého množstva nafty nenašli žiadne výbušniny. Ešte prekvapivejším krokom bolo prepustenie všetkých piatich podozrivých na kauciu už do 24 hodín, čo je pri podozreniach z vážneho terorizmu vysoko neštandardný postup. Neskôr polícia zadržala aj 25-ročného muža s dvojitým britsko-iránskym občianstvom, no aj ten bol zakrátko prepustený.
Analytici a vyšetrovatelia pracujú s viacerými teóriami. Podľa jednej z nich nešlo o elitných agentov, ale o bežných kriminálnikov, ktorí spanikárili, keď zistili, do akej závažnej akcie boli zapletení. Takýto modus operandi by zapadal do varovaní Kena McCalluma, riaditeľa britskej kontrarozviedky MI5, ktorý upozorňuje, že iránske štátne zložky, najmä Islamské revolučné gardy, si na špinavú prácu v zahraničí čoraz častejšie najímajú lokálne zločinecké skupiny a drogových dílerov. Títo „zástupcovia“ slúžia ako lacná a ľahko obetovateľná pracovná sila, pričom Teheránu poskytujú možnosť odmietnuť akúkoľvek priamu zodpovednosť.
Stále je však možné, že nočný chaos vo Fairforde mal slúžiť len ako diverzná akcia, prípadne ako psychologická operácia zameraná na vyvolanie strachu a otestovanie reakčných časov britských bezpečnostných zložiek. Jeden z úradníkov oboznámených s vyšetrovaním priamo označil päticu mužov v dodávkach za „nevedomých hlupákov“.
Incidentu predchádzala intenzívna výmena spravodajských informácií. Západné agentúry vrátane izraelských zachytili v polovici septembra komunikáciu naznačujúcu prípravy na úder. Hrozba sa netýkala len Spojeného kráľovstva. Izrael varoval aj Nemecko pred zvýšeným rizikom pre základne Spangdahlem a Ramstein.
Iránska propaganda tieto obavy len potvrdila. Bývalý veliteľ Iránskych revolučných gárd Jahju Safavi otvorene označil Európu za logistické centrum americkej vojny a priamo menoval základne Ramstein v Nemecku, Aviano v Taliansku a práve britský Fairford.
Pred niečím podobným varovali aj samotní Briti vrátane šéfa tajnej služby MI5 Kena McCalluma. „Od marca 2017 sa MI5 a polícii spoločne podarilo prekaziť 43 príprav útokov v pokročilom štádiu. Niektorí z týchto sprisahancov sa v záverečných dňoch plánovania masových vrážd pokúšali získať strelné zbrane a výbušniny. Naša kľúčová spoločná práca zachránila nespočetné množstvo životov,“ povedal verejnosti v správe spred dvoch rokov.
„Celkové rozdelenie našej protiteroristickej činnosti zostáva približne 75 % islamistického extrémizmu a 25 % extrémne pravicového terorizmu. Pod týmto celkovým obrazom sa však veľa zmenilo. Jednoduché označenia ako ‚islamistický terorizmus‘ alebo ‚krajná pravica‘ plne neodzrkadľujú ohromujúcu škálu presvedčení a ideológií, s ktorými sa stretávame,“ vysvetlil. Podľa jeho slov sa pracovníci tajnej služby stretávajú s čoraz nestálejšími potenciálnymi teroristami, ktorí majú len veľmi povrchné chápanie ideológií, ku ktorým sa hlásia. Ide o ľudí, ktorí sledujú nielen propagačné materiály krajnej pravice a islamistických extrémistov, ale aj ďalšie online prejavy nenávisti, konšpiračné teórie a dezinformácie.
