7 každodenných zvykov, ktorými si ničíme mozog: Neurobiologička varuje pred vyšším rizikom demencie
Mnohé z našich každodenných návykov môžu negatívne ovplyvňovať činnosť mozgu, odraziť sa na kvalite života a prispievať k rozvoju ochorení, ako je demencia. Od kondície mozgu závisí naša produktivita, schopnosť myslenia, pamäť aj pohybová koordinácia. Neurobiologička Dr. Hana Burianová uvádza sedem návykov, ktoré znižujú elasticitu nervových spojení a zvyšujú riziko demencie.
Neurónová plasticita závisí od tvorby neurónov a vytvárania nových spojení medzi nimi. Tento proces znižuje riziko demencie a zápalových stavov nervového tkaniva. Pravdepodobnosť demencie sa znižuje vďaka pravidelnému cvičeniu, dostatočnému spánku, dobrej strave, duševnej aktivite a obmedzovaniu stresu.
Sedavý spôsob života pôsobí na mozog nepriaznivo
Príliš dlhé zotrvanie v sede sa negatívne odráža na krvnom obehu a okysličovaní tkanív. Narúša sa hormonálna rovnováha a fungovanie neurotransmiterov, urýchľujú sa procesy starnutia organizmu a rastie náchylnosť na demenciu. Pri sedavom spôsobe života sa odporúča vstať každú polhodinu a v stoji stráviť minimálne 15 minút. Čo sa týka fyzickej aktivity, odporúča sa 30 minút cvičenia s ľahkou až strednou intenzitou počas dňa alebo 15 minút intenzívneho tréningu.
Nedostatok spánku sa odráža na kondícii mozgu
Spánkový deficit vedie k zhoršeniu pamäti, koncentrácie a neurónovej plasticity. U dospelých sa za priemer považuje 7 až 9 hodín spánku. Už jedna zle prebdená noc spôsobuje narušenie rovnováhy neurotransmiterov. Ak sa takéto noci opakujú, ide o faktor, ktorý pôsobí na mozog negatívne a chronicky. Spánok sa neodporúča doháňať cez víkendy, pretože mozog pracuje v súlade s cirkadiánnym rytmom a zmeny v cykle svetla a tmy narúšajú tvorbu melatonínu a kortizolu. Existujú tiež indície, podľa ktorých môže byť pre organizmus škodlivý aj nadmerný spánok, keďže môže rozladiť vylučovanie melatonínu a sérotonínu.
Chronický stres a mozog
Chronický stres môže zhoršovať koncentráciu, pamäť a schopnosť regulovať emócie. Zvyšuje tiež náchylnosť na demenciu a zápalové procesy v nervovej sústave. Medzi spôsoby, ako zmierniť negatívne účinky stresu, patrí vyhýbanie sa stresovým situáciám, zdravá spánková hygiena a nájdenie aktivity vrátane fyzickej, ktorá umožní zrelaxovať a na nejaký čas „vypnúť“.
Nevhodná strava pôsobí na mozog deštruktívne
Nezdravé stravovanie vedie k zápalom čriev, čo následne vplýva aj na mozog, keďže je s nimi priamo prepojený. Medzi zlé stravovacie návyky patrí konzumácia produktov s vysokým obsahom cukru alebo soli, vysoko spracovaných potravín s nízkym obsahom vlákniny a vysokým podielom tukov. Škodlivé môže byť tak prejedanie sa, ako aj nedostatočný príjem potravy. Ako optimálne riešenie sa opakovane spomína stredomorská strava bohatá na zeleninu, ovocie, rybí tuk a olivový olej. Na črevnú mikrobiotu podporne vplývajú aj probiotiká.
Chýbajúci spoločenský život a duševná kondícia
Osamelým ľuďom hrozí až dvakrát vyššie riziko demencie, k čomu prispieva pasivita a nedostatok komunikácie s okolím. Z hľadiska vplyvu na zdravie môže byť horší samotný pocit osamelosti, keďže často vedie k stavom úzkosti alebo k depresii. Chýbajúci kontakt s inými ľuďmi zároveň znižuje mozgovú plasticitu, pretože bez nových podnetov sa mnohé procesy spomaľujú. Socializácia je vhodná denne, kedykoľvek je to možné.
Dlhodobý multitasking mozgu škodí
Multitasking, teda vykonávanie viacerých úloh naraz a trieštenie pozornosti medzi rôzne aktivity, oslabuje koncentráciu a pamäť, plytčie myslenie, vyvoláva únavu, stres a pocity úzkosti. To všetko zhoršuje schopnosť mozgu spracúvať informácie. S cieľom obmedziť multitasking sa odporúča vykonávať každodenné povinnosti postupne, jednu po druhej. Pomôcť môže spísanie zoznamu úloh alebo delegovanie nadmerných povinností na iných.
Mentálna stagnácia mozgu neprospieva
Chýbajúca duševná aktivita môže viesť k oslabeniu poznávacích schopností. Medzi ďalšie následky patrí zhoršenie stavu synaptických spojení v mozgu, rýchlejšie starnutie a vyššie riziko demencie. Spôsobom, ako obmedziť stagnáciu, je výber aktivít, ktoré znamenajú pre mozog výzvu – napríklad krížovky, puzzle, varenie bez receptu, návrat domov inou cestou než obvykle, štúdium nového jazyka, hra na hudobnom nástroji alebo zapísanie sa na kurz.
