Izrael volí v tieni vojny. Padne Netanjahu?
Izraelčania prichádzajú k urnám v prvých voľbách od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Hlasovanie sa koná v čase, keď spoločnosťou otriasa predlžujúca sa vojna v Pásme Gazy, nedoriešené vojenské konfrontácie s Iránom a rastúce napätie na Západnom brehu.
Hlavnou témou volieb nie je ekonomika, ale národná bezpečnosť a vyčerpávajúca vojna v Pásme Gazy, ktorá krajinu izoluje aj na medzinárodnej scéne.
Súboj o politické prežitie
Premiér Benjamin Netanjahu hrá o politické prežitie aj slobodu pred súdom a tvrdí, že len on dokáže Izrael ochrániť pred existenčnými hrozbami. Oporu nachádza v radikálnej pravici a ultraortodoxných stranách, ktoré odmietajú nástup náboženských študentov do povinnej vojenskej služby.
Proti nemu stojí bývalý šéf armády Gadi Eizenkot, ktorý v bojoch v Gaze stratil syna a sľubuje vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní aj návrat k inštitucionálnej dôveryhodnosti.
Prieskumy ukazujú, že Netanjahuova koalícia stráca väčšinu, no poskladať novú väčšinovú vládu bude pre opozíciu extrémne ťažké. Kľúč k moci držia dve malé strany na hrane zvoliteľnosti a ochota arabských poslancov tolerovať menšinový kabinet.
Výnimka z vojenskej služby
Zásadným vnútropolitickým sporom je výnimka z povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných židov. V čase masových mobilizácií a strát na životoch tento status quo vyvoláva ostrý hnev u sekulárnejších rodín. Kým vláda chce výnimku zachovať, opozícia sľubuje jej zrušenie a žiada nezávislú štátnu komisiu, ktorá vyšetrí bezpečnostné zlyhania pred útokmi z októbra 2023.
Kto sú hlavní kandidáti?
Benjamin Netanjahu (Likud): Úradujúci premiér, ktorý stál na čele krajiny 19 z posledných 30 rokov, hrá o svoje politické prežitie aj osobnú slobodu – stále prebieha jeho súdny proces pre obvinenia z korupcie. Zodpovednosť za 7. október presúva na bezpečnostné zložky. Za sebou má podporu amerického prezidenta Donalda Trumpa, no opiera sa aj o krajne pravicových koaličných partnerov.
Gadi Eizenkot (Jašar): Hlavný vyzývateľ premiéra je bývalý náčelník generálneho štábu a politický nováčik. Profiluje sa ako Netanjahuov protiklad, čomu zodpovedá aj názov jeho strany Jašar (Poctivosť). Voličov oslovuje z pozície bezpečnostného experta s osobnou obeťou – vo vojne v Gaze v roku 2024 prišiel o syna aj dvoch synovcov.
Čo ukazujú prieskumy?
Dáta ukazujú, že Netanjahuov Likud spolu so súčasnými spojencami pravdepodobne stratí v Knesete väčšinu. Opozičné hlasy sa delia na židovské strany vedené Eizenkotom a subjekty zastupujúce palestínskych občanov Izraela. Arabské strany vylučujú priamy vstup do koalície so židovskými stranami, naznačili však ochotu ticho podporovať menšinovú vládu, len aby odstavili Netanjahuov kabinet.
Kľúč k zloženiu vlády môžu držať dve malé strany balansujúce na 3,25-percentnom prahu zvoliteľnosti – krajne pravicová formácia Amča Jisrael a strana Rezervisti, ktorá trvá na plošnej brannej povinnosti a odmieta vládnuť s ultraortodoxnými stranami.
Téma Gazy a budúcnosť bezpečnosti
Konflikt v Gaze určuje izraelskú zahraničnú aj domácu politiku. Časť Netanjahuových spojencov tlačí na extrémnu líniu a volá po rozširovaní osád na Západnom brehu. Opozícia varuje pred narastajúcou medzinárodnou izoláciou, prísnejšími sankciami a vyčerpaním armády v nekončiacich vojnách bez politického plánu na deň potom.
Kneset má 120 kresiel a poslanci sú volení systémom pomerného zastúpenia. Žiadna strana doteraz nezískala väčšinu 61 kresiel, preto Izrael vždy vládli koalície. Po zverejnení výsledkov prezident vyzve stranu s najväčším počtom kresiel, aby sa pokúsila dohodnúť na vytvorení vládnej koalície.
