Poloha spánku ovplyvňuje čistenie mozgu od toxínov, ukazujú vedecké zistenia
Spôsob, akým počas noci ležíme, priamo ovplyvňuje schopnosť mozgu zbavovať sa nebezpečného odpadu. Nové vedecké zistenia naznačujú, že správna spánková poloha podporuje činnosť takzvaného glymfatického systému a môže pomôcť znížiť riziko vzniku závažných neurodegeneratívnych ochorení, akými sú Alzheimerova choroba či ALS.
V akej polohe najčastejšie spíte – na chrbte, na bruchu alebo na boku? Podľa odborníkov môže mať táto zdanlivo banálna otázka omnoho väčší význam, než by sa dalo predpokladať. Ide totiž o kondíciu mozgu, presnejšie o jeho schopnosť očisťovať sa od toxických látok. Ukazuje sa, že niektoré spánkové polohy tomuto procesu vôbec neuľahčujú.
Glymfatický systém ako odpadová sieť mozgu
Skôr než vysvetlíme súvislosť medzi polohou pri spánku a stavom mozgu, je potrebné objasniť, ako proces čistenia mozgu prebieha a prečo je taký dôležitý. Akousi „odpadovou sieťou“, ktorá z nášho mozgu odstraňuje splodiny a toxíny, je takzvaný glymfatický systém. Dá sa povedať, že ide o lymfatický systém mozgu – odtiaľ pochádza aj jeho názov, pričom písmeno „g“ odkazuje na gliové bunky, ktoré tvoria nervové tkanivo.
Glymfatický systém vytvára v celom mozgu drobné kanáliky, ktorými sa odvádzajú odpadové látky vrátane tukov a neurotoxických bielkovín. Cez deň je tento systém zväčša nečinný. Naplno sa spúšťa až vtedy, keď spíme. „To môže vysvetľovať, prečo všetky živé tvory, veľké i malé – dokonca aj muchy – potrebujú spánok na prežitie,“ píše neurobiológ profesor David Wright.
S pribúdajúcim vekom však kvalita spánku klesá. Výskumy navyše preukázali, že už jedna jediná prebdená noc môže viesť k zvýšenému hromadeniu toxického bielkovinového odpadu v mozgu.
Zlyhávajúce čistenie mozgu a neurodegeneratívne ochorenia
Hromadenie odpadových bielkovín sa začína už v ranom štádiu neurodegeneratívnych ochorení, a to dlho pred objavením prvých príznakov. Spoločným menovateľom týchto chorôb je postupné poškodzovanie a odumieranie nervových buniek, ktoré napokon vedie k atrofii mozgu. Ide o nezvratný proces, keďže neurodegeneratívne ochorenia sú nevyliečiteľné. Dôsledkom bývajú poruchy hybnosti či úpadok duševných schopností.
Do tejto skupiny patrí napríklad Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, amyotrofická laterálna skleróza (ALS) či spinálna svalová atrofia. Na základe týchto faktov si vedci museli položiť zásadnú otázku: dochádza pri neurodegeneratívnych ochoreniach k poruche fungovania glymfatického systému?
Odborníci sa zamerali na amyotrofickú laterálnu sklerózu a zaujímavé zistenia priniesol experiment na myšiach. Po určitom čase sa u zvierat začali prejavovať klasické príznaky ALS vrátane postupujúceho svalového oslabenia a úbytku mozgovej hmoty. Keď štruktúru ich mozgu vyšetrili magnetickou rezonanciou, zistili, že glymfatický systém fungoval výrazne horšie a prečisťovanie mozgu nebolo dostatočné.
„Naša štúdia prináša prvé dôkazy o tom, že glymfatický systém by mohol predstavovať potenciálny liečebný cieľ pri terapii ALS,“ poznamenáva profesor Wright, ktorý sa na výskume podieľal.
Ktorá poloha najviac prospieva očiste mozgu
Profesor David Wright upozorňuje, že poloha pri spánku priamo ovplyvňuje mieru glymfatického prečisťovania, teda celkovú účinnosť tohto systému. Výskum na hlodavcoch ukázal, že čistenie mozgu prebieha podstatne účinnejšie pri spánku na boku ako pri ležaní na chrbte alebo na bruchu.
„Dôvody zatiaľ úplne nepoznáme, no pravdepodobne súvisia s pôsobením gravitácie a so stláčaním či naťahovaním tkanív,“ vysvetľuje profesor Wright.
Tým sa to však nekončí. Vedec zdôrazňuje aj význam samotnej hĺbky spánku pre správne fungovanie glymfatického systému: „Nie je spánok ako spánok. Zahŕňa fázu s rýchlymi pohybmi očí (REM), ako aj fázu bez nich (non-REM). Do druhej menovanej patrí hlboký pomalovlnový spánok – práve vtedy je glymfatický systém najaktívnejší. Spánková terapia zameraná na posilnenie tejto fázy by sa mohla ukázať ako mimoriadne prínosná v prevencii chorôb, ako je ALS.“
Funkciu glymfatického systému pomáha zlepšiť aj zaradenie omega-3 mastných kyselín do stravy. „Preukázateľne priaznivý vplyv má aj pravidelný pohyb,“ dodáva vedec a uzatvára: „Všetky tieto zistenia potvrdzujú, že aj drobné úpravy životného štýlu dokážu podporiť vyplavovanie odpadových látok z mozgu a znížiť tak riziko vzniku neurodegeneratívnych ochorení.“
