Moc je silnejšie afrodiziakum než sex, hovorí psychológ Heretik
Svet sa ocitá v područí nezrelých politických lídrov, často s toxickou až patologickou osobnosťou. Namiesto budovania ničia, namiesto konsenzu hľadajú obetné baránky a namiesto spásy prinášajú chaos. Prečo ich opakovane volíme, vysvetľuje klinický a forenzný psychológ Anton Heretik.
Podľa Heretika sa za charizmatickou maskou rozhodnosti a boja za spravodlivosť nezriedka skrývajú komplexy menejcennosti, hlboká vnútorná neistota a túžba po absolútnej kontrole. Takíto lídri dokážu premeniť spoločnosť na svojho rukojemníka.
Agresivita sa formuje v ranom detstve
Základy budúcej agresivity sa podľa psychológa formujú už v prvých troch rokoch života dieťaťa. Ak deti v tomto veku nedostanú základné pocity istoty, bezpečia, opatery a lásky, zbiera sa v nich nedôvera a predstava predpokladanej útočnosti a nepriateľskosti sveta.
Pri analýze životopisov páchateľov vrážd sa podľa Heretika ukázalo, že väčšina z nich mala už v mladšom školskom veku medzi šiestym a desiatym rokom množstvo problémov so správaním zachytených v škole – napríklad záškoláctvo, agresivitu či šikanovanie spolužiakov. Varovné príznaky teda prichádzajú skôr, no v tínedžerskom veku a v adolescencii sa extrémne zosilnia.
Mladiství páchatelia násilných činov podľa neho často sami vystupujú ako obete. Pri analýze ich života by sa ukázalo, že vyrastali v problémovom rodinnom prostredí. Snaha odborníkov však neraz naráža na nespoluprácu rodín.
Rýchle riešenia problémy neriešia
Znižovanie hranice trestnej zodpovednosti ani bezpečnostné rámy na školách podľa Heretika problém detskej agresivity nevyriešia. Reakcia býva vždy len reštriktívna, hovorí psychológ a upozorňuje, že komu pomôže, ak trinásťročné dieťa zavrú na dvadsať rokov do väzenia.
Riešením je podľa neho dlhodobo ovplyvňovať školské prostredie a zvýšiť sociálny status a autoritu učiteľov. Pripomína, že podiel HDP na vzdelávanie je na Slovensku stále výrazne nižší ako v okolitých krajinách. Rýchle riešenia podľa neho potláčajú úzkosť spoločnosti a prenášajú zodpovednosť na niekoho iného.
Moc korumpuje a lídri sa obklopujú pritákávačmi
Do vysokých funkcií sa podľa Heretika často dostávajú ľudia s narcistickými črtami osobnosti. Samotná moc ľudí skorumpuje, ak sú vo funkcii príliš dlho a moc je príliš veľká, pretože sa obklopia pritákávačmi a ekonomickými príživníkmi, ktorí na nich profitujú a zároveň ich ubezpečujú o ich výnimočnosti.
Ako dôležitú demokratickú brzdu proti zneužitiu moci označil obmedzenie vládnutia na dve volebné obdobia. Pripomenul, že moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.
Heretik bol spoluautorom otvoreného listu psychiatrov premiérovi Robertovi Ficovi a predtým aj Vladimírovi Mečiarovi. Podľa jeho slov nemôžu diagnostikovať osobnosti politikov, pokiaľ ich psychologicky či psychiatricky nevyšetrovali, môžu však komentovať politické správanie, ak má negatívny vplyv na mentálne zdravie obyvateľstva.
Moc ako afrodiziakum
Na otázku, či je moc silnejším afrodiziakom než sex, psychológ odpovedal, že moc je afrodiziakum. Po Sigmundovi Freudovi, ktorý vyzdvihol princíp slasti cez sexualitu, prišiel Alfred Adler s inštinktom moci. Ako deti sme podľa Heretika závislí od moci druhých, cítime menejcennosť a celý život túžime po superiorite a moci nad druhými.
V spoločnosti je podľa neho prítomná infantilizácia politiky. Zatiaľ čo Alexander Veľký chcel dobiť svet, dnešní lídri akoby nechceli po sebe zanechať žiadny odkaz – diaľnice či univerzity – ale z politiky spravili čistý cirkus.
Magické myslenie a xenofóbia ako nástroj
Xenofóbia je podľa Heretika mimoriadne účinný politický nástroj – či už ide o inakosť sexuálnu, rasovú alebo kultúrnu. Politici vytvoria vonkajšieho nepriateľa a vzápätí ponúknu posolstvo, že spoločnosť ochránia pred dekadenciou, zvrátenosťou, cudzími kultúrami a islamom.
Magické myslenie je v ľuďoch hlboko zakorenené a podľa renomovaných odborníkov patrí k veku od dvoch do šiestich rokov. Rozhovor s priaznivcom politickej strany dnes podľa psychológa pripomína rozhovor s členom sekty.
Nádej zostáva
Napriek temným stránkam ľudskej povahy je v ľuďoch podľa Heretika stále obrovské množstvo dobra. V psychoterapeutickej praxi sa stretáva s ľuďmi, ktorí obrovsky bojujú so svojimi problémami a snažia sa napraviť svojich blízkych.
Ako povedal Václav Havel, nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že to, čo robíme, má zmysel bez ohľadu na výsledok.
