Prečo ženy čítajú knihy o drakoch a mocných vílach? Pomáhajú im zvládnuť ťažké časy
V bratislavskom kníhkupectve sa konal Večer v Prythiane, na ktorom sa návštevníci ocitli v spoločnosti vznešených víl so špicatými ušami a vyšívanými róbami. Nechýbal ani Rhysand po boku svojej partnerky. Účastníci sa zahrali na Elain a vyrábali kvetinovú dekoráciu, iní ako Feyre namaľovali hviezdnu noc. Vypočuli si debaty o tom, prečo sú knižní frajeri lepší než tí reálni, aj argumentačný súboj o tom, či je lepšie chodiť s vílou alebo mať vlastného draka.
Podujatie sa skončilo otvorením predaja slovenského prekladu viac než päť rokov očakávanej knihy od Sarah J. Maas s názvom Dvor roztrieštenej harmónie.
Romantasy spája ženské komunity
Knihy zo žánru romantasy, teda fantasy s romantickými prvkami, sa často stretávajú s posmeškami pre klišé predstavy mocných mužov a krehkých žien aj pre pikantné opisy sexuálnych scén. Virtuálne a podľa všetkého aj reálne však dokážu spájať ženské komunity. Vďaka silným a komplexným postavám a zložitým vzťahom dokážu občas meniť ľudské životy.
Potreba oddychu a úniku
Klinická psychologička a psychoterapeutka Petra Klastová Pappová vidí za obľubou tohto žánru predovšetkým potrebu oddychu. Ľudia dnes vnímajú dobu ako ťažšiu, než bývala, a preto majú motiváciu zrelaxovať a nezaoberať sa vo voľnom čase niečím problematickým či náročným. Aj vo fantasy knihách sa dejú dramatické veci a majú napínavé zápletky, no sú natoľko odlišné od bežnej reality, že čitateľ vníma, že to nie je naozaj, a môže sa do toho ponoriť bez záťaže.
Drak podľa nej symbolizuje niečo silné a mýtické, čomu nie úplne rozumieme. Koncept zvieracích spriaznených duší, ktoré sú partnermi, sa v literatúre objavuje už dlho. Drak je veľmi mocný archetyp – je múdry, silný a má nadprirodzené schopnosti, a byť v spojení s takýmto zvieraťom je výnimočné.
Knižní hrdinovia ako kompenzačný mechanizmus
Pre romantasy sú typické extrémne predstavy mužských hrdinov, ktorí sú vysokí, svalnatí a potetovaní a často ide o morálne šedé postavy. Petra Klastová Pappová to vníma skôr ako kompenzačný mechanizmus. Väčšina žien, ktoré čítajú tento druh literatúry, možno netúži presne po takomto partnerovi, ale skôr po silnom a rozhodnom mužovi. Príťažlivé je aj to, ak má knižný hrdina slabosť pre jednu konkrétnu ženskú postavu, ktorá ho dokáže skrotiť.
Hrdinky pritom nebývajú len krehké a slabé, ale nakoniec v sebe objavia nevídanú silu, odolnosť, talent alebo výnimočnú schopnosť. Žena v týchto knihách nie je bezvýznamným príveskom muža, ale rozvinie sa do výrazného charakteru.
Riziko nereálnych očakávaní
Podľa psychoterapeutky závisí od osobnosti a zrelosti čitateľky, či bude v reálnom živote očakávať magické spojenie a predurčeného partnera. U osobnostne nezrelej ženy môže nastať, že bude očakávať, že jej osud privedie partnera presne na mieru bez akéhokoľvek rizika. Takéto očakávania sú však podľa nej typické pre nezrelých ľudí vo vzťahoch všeobecne.
Túto literatúru však často čítajú aj zrelé, schopné a kompetentné ženy, u ktorých riziko nevidí. Ak je žena dobre ukotvená vo vzťahu k životu, nehrozí, že začne naivne očakávať ideálneho partnera, s ktorým to bude fungovať do konca života.
Stratiť sa v úniku pred realitou však podľa nej môže človek s málo zrelou osobnosťou. Ak je pre takúto osobu kontakt s realitou príliš zaťažujúci a vyčerpávajúci, môže únik do fantázie využívať viac a ľahšie sa v ňom stratiť. Iné je podľa nej povedať si, že cez víkend si prečítam knihu a odpojím sa, s tým, že v pondelok sa zasa pripojím na dianie okolo seba.
Riziko u mladých ľudí a spájanie komunít
Riziko nerealistických očakávaní a unikania z reality vidí psychoterapeutka skôr u veľmi mladých, nezrelých a nedospelých ľudí, ktorí nemajú reálnu životnú skúsenosť. Tí môžu ľahšie podľahnúť fantázii a očakávať, že dokonalý partner sa sám zjaví alebo že dobro vždy vyhrá nad zlom.
Na druhej strane môžu knihy ľudí aj spájať. Vznikajú knižné kluby, kde sa ženy rozprávajú o prežívaní kníh, čo môže pomôcť nadviazať medziľudské vzťahy a neuzatvárať sa pred svetom. Podľa Petry Klastovej Pappovej to platí pre všetko umenie – čím väčší potenciál má človeka emočne rozpohybovať, tým lepšie, pretože emočný pohyb je pre život dobrý.
Návrat k obľúbeným knihám z detstva
Generácia, ktorá vyrástla na knihách a filmoch o Harrym Potterovi, má podľa psychoterapeutky tieto knihy často spojené s príjemnými spomienkami – so vzrušením z čakania na ďalší diel či s diskusiami s kamarátmi. Návrat k takýmto knihám preto môže predstavovať návrat do bezpečia, k tomu, čo človek dobre pozná a pri čom sa cítil príjemne. Keď majú ľudia pocit, že im život toho veľa naložil, siahnu po literatúre, na ktorú majú dobrú emočnú spomienku.
Psychoterapeutka by takúto literatúru neodporúčala niekomu, kto k nej nemá vzťah. V psychoterapii však pri hľadaní zdrojov v ťažkom období klienta môže odporučiť návrat k žánru, ktorý mu v minulosti prinášal potešenie, uvoľnenie alebo v ktorom načerpal silu.
