Slovensko je podľa indexu CCPI najslabšie v EÚ v boji proti zmene klímy
Slovensko dosahuje v rámci európskej dvadsaťsedmičky najhoršie výsledky v boji proti klimatickým zmenám. Vyplýva to z najnovšieho Indexu výkonnosti boja proti zmene klímy (CCPI), ktorý bol zverejnený počas konferencie OSN o zmene klímy COP31 v tureckej Antalyi. V hodnotení sa zároveň uvádza, že žiadna krajina vo svete nerobí dosť v boji proti klimatickým zmenám, preto prvé tri priečky v globálnom rebríčku ostali neobsadené.
CCPI hodnotí kroky štátov v snahách o zmiernenie klimatickej zmeny a jej dôsledkov. Mimovládne organizácie Germanwatch, NewClimate Institute a Climate Action Network zverejňujú tento rebríček každoročne pri príležitosti konferencie OSN o klimatických zmenách.
V celosvetovom rebríčku sa Slovensko oproti vlaňajšku prepadlo o tri priečky na 50. miesto. Slovensko je celkovo najnižšie spomedzi krajín EÚ, nezaznamenalo však najhoršie výsledky vo všetkých hodnotených oblastiach. Veľmi nízke hodnotenie malo v oblastiach klimatická politika a obnoviteľné zdroje energie. Naopak, vysoké hodnotenie dosiahlo v oblasti emisií skleníkových plynov, stredné hodnotenie zas v oblasti spotreby energie.
Opatrenia a ciele nestačia
Slovensko aktualizovalo svoj Národný energetický a klimatický plán (NEKP) vlani pred konferenciou COP30 v Brazílii. Hoci v súčasnosti zahŕňa jasnejšie kroky v oblasti dekarbonizácie, podľa CCPI sú ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a rozširovania využívania obnoviteľných zdrojov pomerne málo ambiciózne. Ako CCPI pokračuje, súčasná slovenská vláda kritizuje ciele EÚ v oblasti znižovania emisií a neprijíma významné opatrenia na podporu energetickej transformácie. Podľa CCPI je prístup slovenskej vlády aj dôsledkom skutočnosti, že Slovensko naďalej odoberá ropu a zemný plyn z Ruska.
Zaostávame vo veternej energetike
„Odborníci sú obzvlášť znepokojení mimoriadne pomalým rozvojom veternej energetiky, pričom poukazujú na to, že vláda sa proti jej rozširovaniu otvorene stavia,“ uvádza CCPI. CCPI preto žiada od Slovenska rýchlejšie zavádzanie zdrojov obnoviteľnej energie vrátane veternej, zverejnenie podrobného plánu dekarbonizácie priemyslu a posilnenie cieľov v oblasti obnovy prírody.
Vyradenie poslednej uhoľnej elektrárne Vojany z prevádzky v roku 2023 podľa CCPI prispelo k zníženiu uhlíkovej náročnosti výroby elektriny na Slovensku a spolu s uzavretím poslednej uhoľnej bane v Novákoch v približne rovnakom čase vyslalo medzinárodnému spoločenstvu silný signál. CCPI však vyčíta Slovensku pomalé zavádzanie infraštruktúry pre nabíjanie elektromobilov, pričom v tejto sfére poukazuje aj na pretrvávajúce regionálne rozdiely.
Žiadna krajina nerobí dosť
Z najnovšieho indexu CCPI vyplýva, že väčšina krajín skupiny G20, ktoré sú zodpovedné za vyše 80 percent svetových emisií oxidu uhličitého, dosahuje pri riešení globálneho otepľovania nedostatočný pokrok. Prvé tri miesta v rebríčku ostali prázdne, nakoľko žiadna krajina sveta podľa CCPI nerobí dosť, aby naplnila cieľ Parížskej dohody, ktorým je obmedzenie globálneho otepľovania na najviac 1,5 stupňa Celzia nad úrovňou pred priemyselnou revolúciou. Na chvoste rebríčka krajín EÚ okrem Slovenska skončilo aj Chorvátsko a Poľsko, najlepšie v Únii sú na tom Dánsko, Litva a Luxembursko.
Jedinou krajinou zo skupiny G20, ktorá získala vysoké hodnotenie, bola Británia. V celkovom rebríčku obsadila siedme miesto. Do kategórie najhoršie hodnotených krajín sa zaradilo desať štátov vrátane Turecka a Austrálie, ktoré tento rok spoločne predsedajú klimatickej konferencii OSN COP31 v Antalyi.
Čína, ktorá je najväčším producentom skleníkových plynov na svete, sa napriek výraznému rozvoju obnoviteľných zdrojov energie aj tentoraz umiestnila v spodnej časti rebríčka.
