Martin Huba: Keď sme si sľúbili vydržať, musíme to dodržať
Herec a režisér Martin Huba patril k tváram Novembra ’89 a v prvých dňoch revolúcie oznámil vstup hercov do štrajku. V rozhovore hovorí o stretnutí s mladou generáciou, o nebezpečenstve rozmaznanosti a ľahostajnosti, ale aj o napätí a strachu, ktoré sprevádzali pád totalitného režimu. Vysvetľuje tiež, prečo pokojná a rozvážna argumentácia dokáže v spoločnosti zmeniť viac ako hystéria a hnev.
Huba sa zamýšľa nad tým, prečo je dôležité klásť na mladých nároky. Ako uviedol, dnešná mladá generácia to má ťažké, pretože sa ocitla v relatívne dobrých materiálnych podmienkach a nebola donútená sa o ne osobne zaslúžiť. „Keď sa dostanete k niečomu bez svojej zásluhy, je tam nebezpečenstvo, že si ani neuvedomujete hodnotu toho, čo máte,“ povedal. Ako dodal, vinu vidí skôr u rodičov, ktorí deťom doprajú luxus bez toho, aby ich pozvali k spoluvytváraniu hodnôt.
Podľa Hubu je dôležité, aby rodičia na deti kládli väčšie nároky. „Treba im vysvetliť, že život funguje vďaka námahe človeka a jeho rozumu,“ uviedol s tým, že nekladenie nárokov je v skutočnosti podcenením dieťaťa.
Huba priblížil aj prvé hodiny Nežnej revolúcie. „U mňa doma sme s poľským režisérom a s Mariánom Labudom skúšali televíznu inscenáciu. Zrazu niekto zazvonil a vo dverách stál Milan Kňažko a pýtal sa ma: ‚Maťo, môžem si od teba zavolať do Slobodnej Európy?‘ Ja som zmrzol,“ spomínal. Ako uviedol, zavolať si vtedy do Slobodnej Európy znamenalo minimálne okamžitý vyhadzov zo zamestnania.
Podľa Hubu bola v tých dňoch radosť spojená s obavou. Spomenul aj eštebácku akciu v Národnom divadle počas debaty s divákmi, keď Peter Dvorský vstal v lóži a zaspieval Aká si mi krásna, čím utíšil prítomných. „Tá atmosféra nebola taká jednoznačná, ako sa to dnes vykresľuje,“ poznamenal.
Huba sa vyjadril aj k súčasnej spoločnosti. Podľa neho hnev je len sekundárnym produktom niečoho hlbšieho. „Musíme hnev pretaviť do rozumnej argumentácie,“ povedal s tým, že pokoj neznamená netečnosť. Dodal, že my máme od boľševika zakódovaný pocit krivdy, ktorý vedie k nenávisti a je zlou cestou k spravodlivosti. Ako najnebezpečnejšie označil živienie pocitu krivdy voči vzdelaným ľuďom.
Na otázku, čo by sme si mali sľúbiť dnes, odpovedal: „V tej piesni sa spieva: ‚Sľúbili sme si vydržať.‘ Tak si musíme vzájomne sľúbiť, že vydržíme. Že vydržíme kráčať za pravdou, aj keď je to tá najťažšia cesta.“