Kým budú pri moci Robert Fico a Andrej Danko, žiadny odchod z vlády nič nezmení
Odvolanie Lukáša Machalu a očakávaný koniec Tomáša Tarabu vyzerajú ako prvý krok na ceste k štandardnému fungovaniu ministerstiev, no v skutočnosti len ukazujú biedu vlády. Tento týždeň vláda odvolala šéfa služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu, o ktorom každý, kto sa trochu vyzná v kultúre alebo politike, vedel, že ministerstvo riadi a ovláda on.
Na budúci týždeň by sa mala udiať už aj skutočná výmena ministrov. Z rezortu životného prostredia zrejme odíde Tomáš Taraba, ktorého má podľa želania Andreja Danka nahradiť štátny tajomník Filip Kuffa.
Šimkovičová nechce vyzerať nesvojprávna
Ani jedno z týchto odvolaní sa nesnaží napraviť problémy na ministerstvách. Pod vágnymi vysvetleniami o „strate dôvery“ a chýbajúcej „spoločnej vízii“ je výlučne mocenský súboj. Andrejovi Dankovi dlhodobo prekážalo, že Tomáš Taraba neriadi svoj rezort podľa predstáv SNS, ale hrá na seba a strana musí znášať politické náklady za jeho nepopulárne kroky. Sám Danko sa verejne sťažoval, že Taraba so SNS nekomunikuje a ani raz ho nezavolal na ministerstvo. Kuffa síce tiež kandidoval ako nečlen SNS, ale momentálne je k strane a jej predsedovi podľa všetkého lojálny.
Podobný prípad je aj Lukáš Machala. Zdá sa, že si svoju moc uvedomoval až príliš a Martine Šimkovičovej to začalo prekážať. Machala v mene ministerstva politicky vystupoval i navonok, často značne agresívne, a tak jeho ambície a postavenie vnímala aj verejnosť, hoci by mal ako generálny riaditeľ služobného úradu zostať anonymným úradníkom.
Samé príklady neschopnosti
Ak by bola pravdivá verzia, že Machala skončil, lebo neustriehol stopnutie dotácií pre LGBTI projekty, ktoré Šimkovičová podpísala, bola by to ešte tá horšia možnosť. Je to totiž dôkaz absolútneho inštitucionálneho a morálneho rozkladu ministerstva.
Nebol by to prvý príklad neschopnosti. Spomeňme si na poverených riaditeľov SNG, ktorí sú pamätní len tým, akými výrokmi sa strápnili. Na kurátora nezrealizovaného Múzea národného obrodenia, ktorý špekuloval o tom, že štúrovci asi mali málo sexu. Na predsedu Rady FPU, ktorého si budeme pamätať iba pre jeho útek pred novinármi. Machala bol z nich najschopnejší. No ani to nestačilo.
Zmenia sa len mená
Práve preto Machalov odchod pre nezhody vo vízii neznamená, že bez neho bude ministerstvo fungovať inak. Hodnotovo nie je Šimkovičová od neho o nič lepšia. Kým on konšpiruje o chemtrails a Chazaroch, ministerka tvrdí, že biela rasa vymiera vinou LGBTI ľudí.
Nie je to totiž len Machalova politika. Dokonca to nie je ani politika Martiny Šimkovičovej. Je to politika tejto koalície – Andreja Danka, ktorý Machalu a Šimkovičovú nominoval, a Roberta Fica, ktorý sa ministerky viackrát zastal. Machala prosto prerástol svoju funkciu, príliš vyčnieval a doplatil na to. Nebol strojcom ničenia kultúry. Skôr len nástrojom, ktorý tam koalícia pustila.
Maximum, ktoré by sme mohli od výmen čakať, je azda koaličná kríza, ale ani tá nehrozí. Machala prešiel cez vládu úplne hladko. Prezident Peter Pellegrini síce môže v zmysle ústavy Tarabu neodvolať a Kuffu nevymenovať, ale vieme, že to neurobí. Machala ani Taraba nemali nikdy nastúpiť. Ale kým tu bude táto vláda, to jediné, čo sa odchodom kohokoľvek zmení, budú mená.
