Obchodná bilancia EÚ sa prepadla do deficitu
Európska únia má problém. Titul globálnej exportnej veľmoci, na ktorý bola Európa dlhé roky právom hrdá, sa začína otriasať v základoch. Kým donedávna bola suverénnym čistým exportérom – do sveta vyvážala oveľa viac tovarov, než z neho dovážala – dnes už táto rovnica neplatí. Karty v globálnom obchode sa obracajú v jej neprospech.
Obchodná bilancia je zrkadlom ekonomiky, ktoré funguje na jednoduchej matematike: ak predáte viac, máte prebytok a bohatnete. Ak viac nakúpite, padáte do deficitu. Práve do tejto priepasti sa teraz starý kontinent prepadá. Predbežné augustové čísla, ktoré v piatok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat, priniesli studenú sprchu. Celá Únia, vrátane eurozóny, nielenže skončila v deficite, ale v červených číslach sa utápa už od začiatku tohto roka.
Kontrast udrie do očí najmä pri pohľade do nedávnej minulosti. Ešte vlani sa v rovnakom období EÚ tešila z obrovských prebytkov, no dnes miliardy eur prúdia von z Európy. Ide výlučne o obchod s krajinami mimo EÚ, biznis v rámci európskej rodiny sa do tejto bilancie nepočíta.
Ako sa bilancia obrátila
Eurozóna, teda 21 krajín s eurom, medzi ktoré patrí aj Slovensko, mala v auguste deficit 16,1 miliardy eur. V júli pritom vykázala prebytok 10,7 miliardy.
Širšia Európska únia, teda všetkých 27 krajín, skončila v auguste v mínuse 25,2 miliardy eur. V júli mala prebytok 4,0 miliardy. Hlavný dôvod je jednoduchý: dovoz rastie rýchlejšie ako vývoz. Oproti augustu 2025 vzrástol vývoz EÚ do sveta o 9,4 percenta, dovoz o 18,2 percenta.
Jeden slabší mesiac by nemusel nič znamenať. Lenže od januára do augusta má EÚ deficit 46,1 miliardy eur, zatiaľ čo za rovnaké obdobie vlani mala prebytok 76,4 miliardy. Rozdiel je vyše 120 miliárd eur. Eurozóna je od januára v malom mínuse 5,4 miliardy eur, vlani mala prebytok 90,9 miliardy.
Autá, stroje a energie: kde sa to prejavilo
Najväčšiu zmenu priniesli stroje a vozidlá. Netreba si pod nimi predstavovať len autá a traktory. Do tejto kategórie štatistika zaraďuje aj elektroniku, počítače a telekomunikačnú techniku. Je to zároveň najväčšia vývozná položka únie. Do sveta z nej vyviezla tovar za 77,3 miliardy eur, zhruba 38 percent všetkého vývozu.
V auguste 2025 mala EÚ v tejto kategórii prebytok 7,3 miliardy eur. V auguste 2026 už deficit 2,5 miliardy. Vývoz pritom nepoklesol, vzrástol o 7,7 percenta. Lenže dovoz vzrástol o 23,8 percenta, na 79,8 miliardy eur. Únia teda nepredáva menej, kupuje však výrazne viac.
Druhou veľkou zmenou sú energie. Európa väčšinu energií dováža, deficit tu mala aj vlani. Za rok sa však zväčšil z 24,3 na 31,4 miliardy eur. Dovoz energií vzrástol o 31,2 percenta na 44,9 miliardy eur. Čísla sú ale v eurách, nie v tonách či litroch. Eurostat nerozlišuje, či EÚ kúpila energií viac, alebo len zdraželi.
Prečo sa to deje
Eurostat v správe príčiny neuvádza. Analytici zmenu vysvetľujú dvoma spôsobmi.
Prvým je drahšia energia. Ceny ropy a plynu stúpli pre vojnu na Blízkom východe. Spotrebiteľské ceny energií v eurozóne medziročne vzrástli v auguste o 14,3 percenta a v septembri o 18,8 percenta. Novú vlnu inflácie v Európe spájajú práve s Blízkym východom.
Druhým je Čína. Deficit EÚ s Čínou rastie rekordným tempom, zhruba 1,15 miliardy dolárov denne. Čínske továrne vyrábajú viac, než dokáže pohltiť domáci trh, a tovar často smeruje do Európy za nižšie ceny než od európskych firiem. Nemecko nakupuje z Číny viac špičkových strojov, než tam predáva. Dlhé roky to bolo naopak.
Najlepšie to vidno na autách. Európske združenie výrobcov áut ACEA uvádza, že dovoz áut do EÚ v prvom polroku 2026 vzrástol o 15,6 percenta na 40,7 miliardy eur. Vývoz klesol o 12 percent na 69,4 miliardy. Počet áut dovezených z Číny stúpol o 52,8 percenta, na viac než 708-tisíc.
Brusel to začína riešiť. Európska komisia preveruje, či v odvetviach vrátane strojov a chemikálií nenastal náhly nárast dovozu. Ak by sa potvrdil, mohla by zaviesť kvóty. Tlačí na to aj Nemecko.
