Spoliehať sa na Putinovu dobrosrdečnosť je hazard s existenciou Slovenska
V spore Viliama Karasa s Františkom Mikloškom nejde len o jednu pôžičku. Otázka neznie, koľko máme zaplatiť Ukrajine, ale koľko by Slovensko zaplatilo za svet, v ktorom sa Ukrajina neubráni.
V reakciách na ruskú revizionistickú a imperialistickú vojnu proti Ukrajine sa črtajú tri postoje. Podľa prvého sme pevne v EÚ a NATO, Rusko je agresor a hranice sa nesmú meniť silou, no Slovensko nemusí niesť každý ďalší účet za pomoc Ukrajine. Do tejto polohy sa dostal podpredseda KDH Viliam Karas, keď označil za korektné, že sa Slovensko nezapojí do ďalšej pôžičky.
Druhý postoj vychádza z rovnakej geopolitickej premisy, ale robí z nej iný záver: ak je nezávislá a obranyschopná Ukrajina na našej východnej hranici súčasťou bezpečnosti Slovenska, nemožno oddeliť tento cieľ od primeraného podielu na nákladoch. Takto argumentuje František Mikloško a po jeho spore s Karasom aj KDH, keď vyhlásilo, že jednotný európsky postup pri pomoci Ukrajine je v národnom a bezpečnostnom záujme Slovenska.
Robert Fico však vytvára tretí tábor. Podľa neho vojna na Ukrajine nie je naša vojna, dodávky munície ju predlžujú a sankcie proti Rusku sú neúčinné. Heslo „ani náboj Ukrajine“ znamená, že odopretím pomoci má Únia donútiť Ukrajinu prijať Putinove ultimáta. Minister obrany Robert Kaliňák vidí garancie slovenskej bezpečnosti v priateľských vzťahoch s Ruskom.
K tomu pribudli Ficove pochybnosti o článku 5 NATO, úvahy o vojenskej neutralite a obdiv k Trumpovi a Putinovi. Hnutie Republika sa k tejto predstave otvorene pridáva. Milan Uhrík hovorí, že s pomocou Ukrajine treba skončiť. Smer už spoluprácu s Republikou po voľbách pokladá za hotovú vec a ani Hlas ju kategoricky nevylúčil.
Prieskum agentúry Focus nameral, že 60 percent respondentov považuje Zelenského skôr za politika, ktorý vojnu predlžuje. GLOBSEC zistil, že 63 percent Slovákov si myslí, že pomoc Ukrajine vojnu zbytočne predlžuje. Jarný Eurobarometer však nameral 72-percentnú podporu finančnej a humanitárnej pomoci Ukrajine a 58-percentnú podporu sankcií proti Rusku.
Mikloško vyčítal Karasovi, že jeho postoj je videním Smeru, SNS a Republiky. Karas približovanie k Smeru odmietol a pripomenul, že ako minister hlasoval za vojenskú pomoc Ukrajine.
Ruské ambície sa nekončia Ukrajinou. Ešte v decembri 2021 Kremeľ oficiálne požadoval faktický návrat bezpečnostných pomerov v strednej a východnej Európe pred rozšírením NATO. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová 30. septembra vyhlásila európske zbrojovky vyrábajúce zbrane pre Ukrajinu za potenciálne vojenské ciele Ruska.
V tejto chvíli sú európske štáty nútené uvažovať, čo znamená podstatne menšia americká účasť na obrane Európy. Na stole je existenčná otázka: je práve teraz vhodný okamih na oslabovanie väzieb s EÚ a NATO a experimentovanie s neutralitou?
Spoliehať sa na dobrosrdečnosť vojnového zločinca je viac ako geopolitická naivita. Je to hazard s existenciou samostatnej suverénnej slovenskej štátnosti. Mikloško má pravdu, že obrana Ukrajiny je aj obranou Slovenska a že musíme niesť primeraný diel nákladov a nesprávať sa ako čierny pasažier.
