Atentát na Heydricha: Dilema, ktorá dodnes rezonuje
Približne 5 000 popravených a zavraždených. Dve dediny zrovnané so zemou – Lidice a Ležáky. To bola nacistická odveta za atentát na Reinharda Heydricha. Historik Martin Posch, autor knihy o Jozefovi Gabčíkovi, približuje okolnosti operácie Anthropoid aj otázku, či likvidácia nacistického kata stála za následný krvavý teror.
Podľa Poscha Gabčík dokázal zlikvidovať jedného z najobávanejších architektov holokaustu a vrátiť Československo na mapu slobodných štátov. Jeho príbeh kladie zásadnú otázku: Mali by sme aj my v sebe dostatok viery a odvahy postaviť sa zlu a tyranii?
Vojaк, ktorý nebol typom poslušného vojaka
Gabčík podľa historika nebol čiernobielou postavou. Bol to búrlivák, čo potvrdzujú aj hodnotenia z jeho vojenskej kmeňovej karty. Nezanechal po sebe veľa osobných písomností a neviedol si denník. Mnohé detaily sa dajú rekonštruovať vďaka spomienkam jeho kamaráta a partnera v operácii Anthropoid Jána Kubiša.
Bol vojakom z povolania s hlbokým vzťahom k armáde. Neprijal rozbitie Československa na konci 30. rokov a rozhodol sa bojovať za jeho obnovu. Prešiel cez Poľsko aj Francúzsko, kde sa aktívne zúčastnil bojov. Po porážke Francúzska v lete 1940 mohol zbraň zložiť, no rozhodol sa odísť do Veľkej Británie.
Atentát ako reakcia na krvavý teror
Atentát treba podľa historika vnímať ako reakciu na teror, ktorý Heydrich rozpútal po príchode do Prahy v septembri 1941. Nechal zatknúť predsedu protektorátnej vlády generála Aloisa Eliáša a popraviť predstaviteľov vojenského odboja Obrana národa – generálov Josefa Bílého a Huga Vojtu. Záznam z 3. októbra 1941 potvrdzuje slová šéfa československej spravodajskej služby Františka Moravca: „Musíme ukázať, že vraciame ranu za ranu.“
Tvrdenie, že bez atentátu by nebolo útokov na domáci odboj, vychádza podľa Poscha z falošnej premisy a presúva zodpovednosť z nacistických páchateľov na československý odboj. Masové zatýkanie prebiehalo už od roku 1939.
Lidice nemali na Anthropoid žiadne prepojenie – Gestapo tápalo a potrebovalo demonštrovať odstrašujúci čin. Zastrašovanie však vyvolalo vo svete opačný efekt – v USA pomenovávali dievčatá menom Lidice a v Británii vzniklo hnutie Lidice shall live.
Náhoda a šťastie v dejinách
Samotný atentát z 27. mája 1942 ukazuje, že v dejinách hrá obrovskú úlohu náhoda. Heydricha nezabil samopal Sten ani samotný výbuch, ale infekcia zo znečisteného čalúnenia sedadla a fakt, že vtedy nebol dostupný penicilín. Náhody sprevádzali Anthropoid od začiatku – kvôli chybe navigácie ich pri takzvanom blindrope vysadili pri Nehvizdoch namiesto Plzne, no dokázali sa okamžite napojiť na odboj. Keď sa Gabčíkovi zasekol samopal, Kubiš hodil upravenú nálož.
Hitler po smrti Heydricha žiadal popravu 10 000 Čechov či zbombardovanie Prahy. Karl Hermann Frank ho krotil – nie zo súcitu, ale preto, že Nemecko potrebovalo fungujúce české fabriky a železnice pre východný front.
Dôsledky pre povojnové Československo
Odstránenie Heydricha a následný teror definitívne vychýlili pomyselné váhy. Veľká Británia aj Francúzsko v lete 1942 oficiálne odvolali svoje podpisy pod Mníchovskou dohodou a garantovali obnovu Československa v predmníchovských hraniciach.
Rozdiel v osude rodín bol podľa historika v politike Nemecka voči jednotlivým územiam. V Protektoráte potrebovali po atentáte nastoliť teror a pacifikáciu. Na Slovensku Tisov ľudácky režim horlivo kolaboroval a Nemecko nemalo dôvod zasahovať silou proti vlastnému satelitu. Masové vypaľovanie slovenských obcí sa začalo až po vypuknutí Slovenského národného povstania v roku 1944.
Odkaz pre dnešok
Operácia Anthropoid je v európskom kontexte ojedinelá tým, že išlo o najvyššie postaveného nacistu zlikvidovaného odbojom. Naše dejiny ako celok však podľa Poscha nie sú o nič výnimočnejšie než dejiny iných národov.
Kľúčovým odkazom Jozefa Gabčíka a celého protinacistického odboja je pre dnešnú dobu podľa historika jasná výzva: „Za slobodu treba bojovať. A treba za ňu bojovať vtedy, kým ešte nemusíme kopať zákopy, lebo potom sú obete neporovnateľne vyššie. Nič nie je zadarmo.“
