Boj o Kežmarok: Ferenčák neskladá zbrane, výsledok volieb mieri na súd
Novozvolený primátor Kežmarku Marek Hovaňák naráža na zatvorené dvere radnice, dosluhujúci primátor Ján Ferenčák žiada Najvyšší správny súd o preskúmanie priebehu volieb.
KEŽMAROK: Mesto Kežmarok sa po nedávnych komunálnych voľbách ocitá v chaose a na prahu možnej krízy. Namiesto pokojného odovzdania kľúčov od radnice prichádza zemetrasenie. Kým novozvolený primátor Marek Hovaňák (nez. s podporou opozičných strán) naráža na zatvorené dvere a ignoráciu, končiaci dlhoročný primátor Ján Ferenčák (nez., predtým Hlas-SD) neskladá zbrane a spochybňuje výsledok volieb.
Odovzdanie agendy a hradba mlčania
Marek Hovaňák, ktorý v tesnom volebnom súboji zosadil dlhoročného primátora a poslanca parlamentu Jána Ferenčáka, predstúpil v pondelok 2. novembra 2026 pred novinárov s vážnymi zisteniami. Proces preberania mestského úradu prirovnáva k prekážkovej dráhe. Staré vedenie kežmarskej radnice podľa novozvoleného primátora neposkytuje súčinnosť a odmieta dialóg.
„My sme ho vyzvali na stretnutie, ktoré malo prebehnúť v piatok 30. októbra 2026. Ján Ferenčák so mnou nekomunikuje, čo zásadne komplikuje celý proces odovzdávania agendy mesta. Pred pol hodinou mi poštárka doručila oficiálnu odpoveď mestského úradu na moju minulotýždňovú žiadosť o stretnutie s primátorom, v ktorej sú dve vety,“ vraví Marek Hovaňák.
V liste podpísanom prednostkou Mestského úradu Kežmarok Jelou Bednárovou sa píše: „Všetky procesy aj činnosti mesta Kežmarok a Mestského úradu v Kežmarku sú legislatívne určené. Postup konania ustanovujúceho mestského zastupiteľstva upravuje paragraf 12 Zákona číslo 369 o obecnom zriadení. Povinnosti stanovené v tomto ustanovení zákona budú dodržané”.
Zákon hovorí o tom, že novozvolení poslanci a primátor sa svojich funkcií chopia do 30 dní od konania komunálnych volieb, čiže do 4. decembra tohto roka. Nové vedenie samosprávy potrebuje okamžitý prístup k zmluvám, rozpracovaným projektom a reálnemu stavu mestskej kasy. Marek Hovaňák tvrdí, že aktuálne je zostatok v rezervnom fonde mesta 18 eur, kým pri nástupe Jána Ferenčáka na radnicu v roku 2014 to malo byť až 3,5 milióna eur.
Žaloba na Najvyšší správny súd
Porazený primátor Ján Ferenčák však nemlčí a odmieta prijatie volebnej porážky ako hotovej veci. Kým Marek Hovaňák pred radnicou hovoril o problémoch s komunikáciou, kežmarský primátor zverejnil vo videu na sociálnej sieti správu o žalobe.
V reakcii na povolebný vývoj v Kežmarku politik ohlasuje krok, ktorý mnohým vyrazil dych. S pochybnosťami na priebeh volieb sa totiž obracia na Najvyšší správny súd, kde žiada komplexné preverenie sčítavania hlasov aj samotného priebehu volieb. Ján Ferenčák tvrdí, že koná pod tlakom pobúrených Kežmarčanov.
„Po voľbách sa na mňa obrátilo množstvo občanov, Kežmarčanov, ktorí mi dávali otázky, a keďže tie otázky hraničili so zákonnosťou, tak som sa po porade s právnikmi rozhodol podať žalobu na Najvyšší správny súd, aby nielenže preskúmal zákonnosť volieb, ale aj odpovedal občanom na ich otázky,“ zverejnil politik na sociálnej sieti.
Priamo v Kežmarku po tlačovej besede Mareka Hovaňáka poskytol Ján Ferenčák vyjadrenie iba vybraným médiám. Na redaktora miestnej Kežmarskej televízie, čakajúceho na chodbe pred kanceláriou primátora, dokonca zavolal hliadku mestskej polície.
Prebudený prízrak – spor o sídlisko Juh
Jadrom sporu a hlavným argumentom správnej žaloby je rozbuška s hlbokými historickými koreňmi. Ide o desaťročia trvajúci spor o územie sídliska Juh medzi mestom Kežmarok a susednou obcou Ľubica.
Hoci tamojší okresný úrad v auguste definitívne vrátil katastrálnu hranicu Kežmarku, byrokratická realita sa ukazuje ako možná pasca. Časť obyvateľov si totiž nezmenila adresu trvalého pobytu. Počas volebného dňa tak nastal možný problém. Volebné komisie v Kežmarku odmietli týchto ľudí zapísať do voličských zoznamov a poslali ich voliť do Ľubice – do obce, kde reálne nežijú. Ján Ferenčák to označuje za flagrantné pošliapanie ústavného práva občanov a tvrdí, že stovky hlasov mohli zásadne zmeniť konečný výsledok volieb.
Kežmarok tak vstupuje do mimoriadne turbulentného obdobia. Najvyšší správny súd má na verdikt zákonnú lehotu 90 dní. Kým sudcovia nerozhodnú, či voľby prebehli v súlade so zákonom, alebo či sa zopakujú, mestečko pod Vysokými Tatrami zostáva rukojemníkom v otvorenej vojne o kormidlo nad samosprávou.
