Irán zváži znovuotvorenie Hormuzského prielivu do dvoch dní, USA však musia pristúpiť na podmienky
Irán v pondelok vyhlásil, že je pripravený opäť otvoriť Hormuzský prieliv do dvoch dní, ak Spojené štáty prijmú jeho podmienky. Predtým pritom navrhoval lehotu jedného týždňa.
„Možnosť uskutočniť tento plán za dva dni je ďalším dôkazom toho, že Irán koná v dobrej viere. Uviedli sme, že ak budú splnené požiadavky Iránu, v krátkom čase by bolo možné obnoviť bezpečnosť v Hormuzskom prielive a pokračovať v rokovacom procese,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.
Zároveň tvrdí, že výmena správ medzi Iránom a USA prostredníctvom sprostredkovateľov naďalej pokračuje a „všetko závisí“ od toho, či americká strana prijme iránske požiadavky. „Až potom môžeme diskutovať o ďalších krokoch,“ konštatoval.
Navrhli plán
Irán uzavrel Hormuzský prieliv po americko-izraelských útokoch 28. februára. USA v reakcii na útoky na plavidlá, ktoré sa ním pokúšajú preplaviť, uvalili námornú blokádu na iránske prístavy.
V septembri Teherán navrhol sedemdňový plán, ktorý prostredníctvom Kataru predložil Washingtonu. Na jeho základe mal otvoriť Hormuzský prieliv na šiesty deň po tom, ako USA splnia iránske požiadavky.
Tie zahŕňajú ukončenie vojny na Blízkom východe na všetkých frontoch, uvoľnenie zmrazených iránskych aktív v zahraničí, zrušenie sankcií voči iránskemu ropnému sektoru a ukončenie námornej blokády zo strany USA.
Musia akceptovať trasu
Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v rozhovore pre stanicu al-Džazíra zverejnenom v nedeľu povedal, že Washington musí akceptovať novú trasu určenú na tranzit cez úžinu, na ktorej sa dohodli Irán a Omán. USA podľa neho tiež musia zrušiť sankcie uvalené v uplynulých mesiacoch a znížiť počet amerických vojakov v regióne.
Washington od augusta zaviedol novú sériu sankcií, ktorú nazval „ekonomickým dusením“ Iránu. Spojené štáty a Izrael v uplynulých dňoch tiež zintenzívnili hrozby, že obnovia útoky na islamskú republiku.
Americký prezident Donald Trump v sobotu vyhlásil, že Spojené štáty od začiatku vojny vyradili veľkú časť iránskej armády, avšak stále sa musia „postarať“ o jeden alebo dva ciele vrátane jadrového zariadenia, ktoré sa podľa USA nachádza pod vrchom Kúh-e Kolang Gaz Lá.
