Úspory v banke a „nulový dlh“? Finančný expert upozorňuje na mýtus, ktorý oberá ľudí o peniaze
Investovanie je dnes dostupnejšie než kedykoľvek predtým. Na trhu pôsobí množstvo platforiem, ktoré umožňujú investovať už od malých súm aj do profesionálmi zostavených stratégií. Napriek tomu sa veľká časť populácie investovania stále obáva.
Expert na financie a investovanie Pavel Škriniar v rozhovore vysvetľuje, prečo je najväčšou chybou vôbec nezačať, aké zlozvyky brzdia budovanie majetku a ako správne investovať cez moderné aplikácie.
Na Slovensku podľa prieskumov pravidelne investuje len 20 percent populácie. Až 40 percent ľudí neinvestuje vôbec a ani to neplánuje. Medzi najčastejšie dôvody patrí nedostatok peňazí, obava zo straty, strach spraviť chybu, potreba mať peniaze k dispozícii alebo neporozumenie investovaniu.
Podľa Škriniara sú to však všetko iba výhovorky a pravým dôvodom je, že to ľudia nevyskúšali. „Ak mám doma bicykel, ľahko nájdem desať dôvodov, prečo na ňom nejazdiť – zrazí ma auto, spadnem, nebudem vedieť opraviť poruchu, nebudem vládať, zmoknem. Sú to reálne obavy, avšak so zanedbateľným výskytom. V opačnom prípade by toľko ľudí nebicyklovalo,“ hovorí expert.
Pri investovaní sú podľa neho dôležité pravidelnosť príspevkov a vytýčený cieľ. Na naštartovanie stačí 10 eur mesačne. Aplikácie ponúkajú pestré investičné stratégie vytvorené profesionálmi, ktoré zohľadňujú mieru ochoty človeka podstúpiť investičné riziko a umožňujú aj relatívne rýchlu dostupnosť peňazí.
Najčastejšou chybou začiatočníkov je nezačať. Druhou je začať neskoro a treťou začať nesprávne. „Čas je pri investovaní veľmi dôležitý. Investovať 40 rokov po 20 eurách mesačne znamená dosiahnuť viac ako dvojnásobok toho, čo si nasporíte pri odkladaní 40 eur počas 20 rokov. Objem príspevkov je pritom v oboch prípadoch identický,“ upozorňuje Škriniar.
Pri otázke, či najprv splatiť úvery a až potom investovať, expert tvrdí, že úver znamená istotu mínusu. Investovanie naopak vytvára finančnú rezervu, z ktorej by ste vedeli splácať úver aj v prípade výpadku príjmu. Do úveru by človek nemal vstupovať bez vybudovanej finančnej rezervy a keď už úver má, mal by si rýchlo začať tvoriť finančný vankúš.
„Ten, kto už má návyk splácať úver a posielať peniaze na daný účel, by mal naozaj uvažovať o investovaní,“ dodáva.
Ideálne rozloženie portfólia je podľa neho také, ktoré v maximálnej možnej miere vyhovuje konkrétnemu investorovi. Zmysel dáva mať okamžite dostupnú finančnú rezervu na neplánované výdavky, strednodobú rezervu pripravenú na doplnenie použitej železnej rezervy a dlhodobú rezervu schopnú odolať inflácii. Základ každej z týchto rezerv je konzervatívny – banka, štátne dlhopisy a globálne akcie.
Pasívne investovanie vie podľa Škriniara priniesť vyššie zhodnotenie než má väčšina správcov aktív. Rizikom je, že investori podľahnú emóciám vyvolaným pohybmi na trhu. Pri aktívnom riadení nedochádza k takým výrazným pohybom, pretože správca reaguje na aktuálnu situáciu, no zároveň tým oberá investora o časť budúceho zisku.
Na zníženie rizika je pre bežného investora ideálna pravidelnosť a dlhodobosť. Pri dostatočne diverzifikovaných riešeniach je dlhodobý horizont v podstate garanciou dosiahnutia úspechu. Aplikácia vie pomôcť, no primárne je všetko na disciplíne investora.
Pri výbere spoločnosti by sa mal začiatočník zamerať na históriu firmy a skúsenosti konkrétnych osôb. Základné pravidlo znie: investujte len do toho, čo je regulované a licencované. Na stránke Národnej banky Slovenska si možno overiť, či subjekt podlieha dohľadu centrálnej banky.
Slovenskí obchodníci s cennými papiermi majú výhodu v tom, že spadajú pod slovenskú schému Garančného fondu investícií. „Presne viete, kde sídlia, a máte možnosť komunikovať s nimi v slovenskom jazyku,“ uzatvára Škriniar.
Na záver radí: „Nečakajte, začnite. Netvárte sa, že neviete nájsť 10 eur mesačne a nehľadajte výhovorky. Vytvoríte si návyk, naučíte sa míňať menej, vytvoríte si aspoň nejakú neviazanú bezúčelovú finančnú rezervu, a predovšetkým získate skúsenosť s investovaním.“
